Po roku 1918 nastala nová spoločenská situácia, čo sa odrazilo aj v poézii. Básnici vítajú ukončenie vojny, vyrovnávajú sa so zážitkami. Mladí autori nepociťovali potrebu pokračovať v národnoobrannej tematickej línii. Kládli väčší dôraz na súčasnosť ako na minulosť, chceli, aby slovenská poézia prenikla do Európy a snažili sa v našej poézii šíriť modernistické smery. Tým, že nadväzovali na predchádzajúce generácie básnikov (Hviezdoslav, Krasko), ale čerpali i podnety z moderných avangardných smerov, tvorili prechod medzi tradíciou a modernou. Tvorba tradične orientovaných autorov zastupuje V.Roy, M.Rázus, Š.Krčméry, J.Jesenský, A.Žarnov.

Nadrealizmus – predstavitelia – R. Fabry, J. Rak, J. Lenko, P. Bunčák, J. Brezina, Š. Žáry, V. Reisel - buričské a novátorské smerovanie- čerpali z francúzskeho surrealizmu a českého poetizmu. Čerpali z iracionálnej oblasti ľudskej psychiky, odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať meštiactvo a jeho vkus, protestovali proti ľudáctvu a fašizmu, využívali podnety z psychológie, snažili sa o tvorbu na základe metódy tzv. psychického automatizmu, dôraz kládli na tzv. kŕčovitú krásu, využívali metódu apollianairskeho pásma, takmer výhradne písali voľným veršom, vylúčili interpunkciu.

Katolícka moderna – je zoskupenie katolíckych kňazov, mníchov a básnikov, ktorí sa literárne sformovali v 30. – 40. rokoch 20. storočia. Združovali sa okolo časopisu VATRA, ktorý mal náboženský charakter. Ich poézia pramení v náboženských národných hodnotách a v silnej pripútanosti k rodovým a krajovým koreňom. Tvorili nábožensko-reflexívnu poéziu – lyrické spovede človeka, ťažko skúšaného životom, ktorý nachádza útočisko vo viere v Boha. K najvýznamnejším predstaviteľom patrili: R. Dilong, J. Haranta, P. Gašparovič - Hlbina, J. Motulko, J. Silan, K. Strmeň, M. Šprinc, S. Weig, G. Zvonický. Opierala sa o duchovné hodnoty a autori využívali nové výrazové možnosti symbolizmu, poetizmu a surrealizmu

DAV – D. Okáli, A. Sirácky, V. Clementis, L. Novomeský, J. Poničan, F. Kráľ sa pokúšali udomácniť zásady proletárskej poézie so sociálnou tematikou - usilovali sa o oslobodenie proletariátu, odstránenie triedy a spoločenských rozdielov medzi ľuďmi, boli to komunisticky orientovaní autori.

Neosymbolizmus – hlavný predstaviteľ bol Emil Boleslav Lukáč, ktorý reagoval na rozmáhajúci sa fašizmus v Európe, ale aj na tragické sociálne momenty u nás.

Vitalizmus – hlavný predstaviteľ bol Ján Smrek, ktorý ospevoval život, životodarnú aktivitu a činorodosť, životný elán.