Roky 1945-48 boli pre literatúru jeden z najdramatickejších a najzložitejších úsekov. Slovenská literatúra sa nachádzala v troskách. Slovenská poézia po 1945 vznikla po 2.svet.vojne po porážke fašizmu v čase, keď začali vznikať socialistické štáty. Časť spisovateľov začala tvoriť v štýle soc.realizmu podporujúceho vládnuci režim. Oficiálne snahy boli vytvoriť jednotu na báze socialistického realizmu, ale aj tak sa vnútorne diferencovala. Básnici a spisovatelia, ktorí nesúhlasili s s ideológiou vládnucej triedy boli roky prenásledovaní. Títo básnici sa bránili schématizmu a dogmatizmu , často aj za cenu odchodu z vlasti. Väčšina však ostala a tvorila opozíciu vtedajšiej moci, vyslovuje trpké pravdy o stave spoločnosti.

Novú vývinovú etapu slov.poézie nastal vstupom Rúfusa do literatúri zbierkou Až dozrieme a neskôr Válkovou zb. Dotyky. Napriek odlišnostiam medzi nimi vyvolali ohlas obaja. Rúfus čerpal zo sveta slov.človeka reprezentovaného vidieckým životom, prácou na poli, inšpiroval sa ľud.slovesnosťou. Válkova metaforika, ktorou bol známy, výraznejšie odráža pocity človeka modernej civilizácie. Obaja odmietli stvárňovať kolektivistickú problematiku a do popredia postavili človeka, ktorý prežíva zložitý a intímnymi problémami poznačený osud. Od ich vstupu vidieť ústup od schématických bás.kníh a hľadanie nových tematických a výrazových možností.

Milan Rúfus

Debutoval bás.zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Vychádza z celej škály tém – vojna, mier (vojna vo Vietname a Kórei), domov, matka, otec, starí rodičia, padlí vo vojne a v SNP, téma prírody. Tieto témy spracúva bolestivo a tragicky. Bol to dôsledok doby.

Celkovo básnici tohto obdobia používajú motívy rodného kraja, detstva, matky – hľadá pocit istoty v pohnutých časoch.

Zb. Chlapec maľuje dúhu má tiež podobný ideový charakter – problémy doby a básnikovho života. Básnik sa vyjadruje k univerzálnym problémom ľudksého jestvovania – pominuteľnosť človeka v čase, zrod a smrť, vzbura jednotlivca proti osudu. Autor využíva biblické námety – čo je typické pre jeho tvorbu.

Zb. Zvony – zobrazuje prostého človeka práce , avšak nie socialistického hrdinu príznačného pre toto obdobie v literatúre. Básnik vysvetľuje detstvo ako rozhodujúci činiteľ vo vývine človeka. Potvrdzuje spätosť človeka s prírodou. Hovorí o ľudskej bolesti vyplývajúcej zo straty blízkeho človeka.

V básniach Rakvy z Vietnamu a Monológ v lazarete zobrazuje vnútorné utrpenie hrdinu.

V zb. Stôl chudobných sú prítomné morálne princípy – autor hodnotí súčasnosť z pozície morálnych princípov prostého človeka rozumejúceho prírode.

Bás.zb. Prísny chlieb – hľadanie nezvratných istôt v živote človeka.

Svoje diela sa pokúsil spojit aj s inými umeleckými prostriedkami – umelecká fotografia (v diele Ľudia v horách – život človeka v horskej krajine a jeho väzba s prírodou) a maliarské dielo (Hudba tvarov – spätá s výtvarníkom Ľ.Fullom – analyzuje podstatu krásy z rôznych zorných uhlov a zymýšľa sa nad jej významom).

Miroslav Válek

Válková lyrika je melancholická a vyznačuje sa veľkou obrazotvornosťou pomocou svojských metafor, je spontánna, živosť pocitu a naliehavosť citu, používa často iróniu a sarkazmus na prehĺbenie skepsy. Jeho typickým symbolom je jablko – biblickým motív: jablko je symbol hriechu.

Zb. Dotyky - do centra záujmu postavil človeka s intímnymi citmy a problémami – prežíva sklamanie, smútok a zápasí so svetom. Verše nestvárňujú radosť z prežitého citu, ale sklamanie z jeho nenaplnenia. Vzťah muža a ženy zobrazuje je napätý, čo spôsobuje ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod. Reaguje aj na 2.svet.vojnu , ale zmocnil sa ho novým nepatetickým spôsobom (báseň Osudy).

Zb. Príťažlivosť – básne obsahujú mikropríbeh s bás.obrazmi, ktoré sú jasné a zároveň mnohovýznamové. Autor prepája individuálny osud človeka so zložitosťou moderného sveta, čo môže niekedy pôsobiť až desivo. Konfrontuje vnútro človeka s vonkajšiou realitou, ktorú reprezentujú civilizač.problémy a tlaky na jeho psychiku. Vracia sa tu aj k téme 2.sv.vojny básňou Domov sú ruky, na ktorých sa smieš plakať. Odsúdenie vojnového zabíjania, toho, čo priniesol fašizmus vyjadrením cez utrpenie židovského dievčaťa, ktoré napokon zahynie v koncentračnom tábore.

Akoby proti logike doterajšiej Válkového vývinu stojí bás.skladba Slovo. Prihlásil sa v nej k ideológii totalitne vládnucej strany. Nemožno ju pokladať za plnohodnotné dielo, pretože sa vyznieva ideologicky.
Bol politicky aktívny (komunistická strana). Stal sa ministrom kultúri.

V bás.cykle Z vody sa vrátil k intímnej lyrike vyjadrujúcej radosť aj bolesť z lásky. Lyrikou sa prelínajú rôzne prírodné motívy. Autor využíva vlastné spomienky a zážitky.

Andrej Plávka patrí k regionalistom, ktorí zobrazovali motívy rodného regiónu.

Tému domova predstavil v zb. Tri prúty Liptova, ktorou estetickými znakmi nadviazal na štúrovcov a Hviezdoslava. Opisuje liptovskú prírodu a ľud v nej, jeho históriu a zrastenosť s tvrdou prírodou.

Téma SNP sa sa prejavila v jeho zb. Ohne na horách. Tieto básne majú ódistický (oslavný) charakter. Tématika sa zameriava na realitu z čias Povstania, ako aj na prvé obdobie po oslobodení.

V podobnom duchu napísal aj lyricko-epické dielo, ktoré kompozične pripomína Hájnikovú ženu od Hviezdoslava – Tri vody – autor v spevoch zobrazuje hrdinu vrchára a povstalecké udalosti, s ktorými je bytostne zviazaný.

Ďalšiou zb. s povstaleckou tématikou je dielo Neumrel na koni. Autor vychádza zo spomienok a Povstanie charakterizuje ako boj o slobodu.

Básnická tvorba A.Plávku v 50.rokoch sa niesla v plnom uplatňovaní socialistického realizmu. Tématikou sa mu stala oslava socialistické premeny života, konfrontácia minulosti s prítomnosťou, protest proti vojnovej hrozbe. Na tejto tematizácii sú vybudované zbierky: Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života, Kosodrevie. Od 60.rokov v jeho tvorbe začínajú silnieť reflexie – úvahy o zmysle života, o plynutí času, o medziľud.vzťahoch. Je to zjavné v zb. Vyznanie, Korene, Zbohom lásky moje, Testament.

Pavol Horov

Jeho básnický vývin – od nadrealizmu až po reflexie (úvahy) civilizač.poézii. V dielach mu prevládajú motívy domova a vojny, SNP.

V bás.prvotine Zradné vody spodné zaujal autor občianské a humanistické stanovisko k ťaživým osudom človeka a trpiaceho ľudstva. Pozornosť vzbudzujú aj niektoré prvky nadrealistickej poézie. Zbierka sa člení na 2 časti:
· Mimóza – intímna a prírodná lyrika
· Na sklonku – básnikov postoj k aktuálnym spoločen.udalostiam (báseň Španielsky motív)

Bás.zb. Nioba matka naša – naznačený antický motív matky z gréckej mytológie, ktorá zošalela nad mŕtvymi synmi a premení na plačúci kameň. Matka tu má niekoľko podôb- zem, domov, láska, pokoj, mier. Je zložená z cyklov: Nioba matka naša, Nápisy na hroby, Trhlinou krvi. Z celej zbierky cítiť motív vojny, jej prežívanie je pre básnika veľmi bolestné, autor do nej zakotvil aj zážitok z detstva- stratu otca, kt. zahynul v 1.svetovej vojne.

V zb. Defilé sa vrátil k téme 2.svet.vojny a k ľudskému utrpeniu, ktoré priniesla vojna a ktoré je naďalej v psychike človeka. V cykle Panta rei vyjadruje plynutie času, takisto aj vojny – pominuteľnosť času, ale aj vojny a zla. Vyjadril presvedčenie o skončení vojny. Vidno tu vplyv nadrealizmu.

Zb. Slnce nad nami – stotožnil sa s budovateľským úsilím. V básni Kysuce porovnáva drotársku minulosť so socialisticckou prítomnosťou, ťažký život na Kysuciach, zmeny a vysporiadanie sa ľudí s týmito zmenami.

Bás. Skladba Vysoké letné nebe – je popretkávaná úvahou, čím je domov pre každého z nás. V návrate do rodného Zemplína už nevidieť len hľadanie istoty, ale aj obraz premien tohto kraja – porovnávaním starého a nového. Skladá sa zo 4 častí: Domov, Vysoké letné nebe, Namiesto rozlúčky, Stretnutie.

V 2.časti Vysoké letné nebe zobrazil rodných Moravanov, ako sa zúčastňujú v nedeľu omše v kostole. Vidí, že sa zúčastňujú viac zo zvyku ako z potreby. Od únavy tam často zaspia. Popoludnie trávia starší ľudia vysedávaním na priedomí a hodnotia život. Nepáči sa im ako sa správajú mladí, aj básniková matka sa hnevá, prečo nežije jej syn podľa jej predstáv.