Druhou jeho tragédiou je Kráľ Oidipus – hrdina sa usiluje uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia.
Aischilos – tragédia Pripútaný Prométeus – Prométeus je vzbúrenec proti bohom a bojovník za šťastie ľudstva.
Euripides – tragédia Ifigénia na Tauride – taurská kňažná Ifigénia má obetovať bohom jedného zo svojich priateľov, keď však spozná v jednom z nich svojho brata, rozhodnú sa ujsť.
Komédie (veselohry) písal Aristofanes – Oblaky, Jazdci, Lysistrata. Komédie zobrazujú skutočnosť z komickej stránky a konania postáv vyvolávajú smiech.

b) Rímska lit. – Dejiny rímskej lit. sa začína rozvýjať, keď už grécka prekvitala. Prakticky všetko prevzala z gréckej lit. Okrem lit. sa tu rozvýjalo aj rečníctvo a histografia. Rímska poézia dosiahla vrchol za vlády cisára Augustína.
Medzi najvýznamnejších dramatikov patril Plautus. Písal komédie s námetmi každodenného života. De sa odohráva v gréckom prostredí, ale s rím.spol.atmosférou. Diela: Komédia v hrnci
Na rozvoj epiky mal vply aj spoloč.a politický život v Ríme. Začal vzostup rečníctva a dejepisectva. Za najvýznamnejších rečníkov sa považovalo Cicero a Julius Caesar.

Poézia:
P.Ovidius Naso napísal bás.skladbu Metamorfózy, kde spracoval grécke a rímske báje.
Sem patrí aj Daidalos a Ikaros – Daidalos sa dostáva ako sochár na ostrov Kréta, kde ho kráľ požiada o postavenie labyrintu pre Minotaura. Daidalovi sa to podarí, narodí sa mu aj syn, chce sa vrátiť do Grécka, ale kráľ mu to znemožňuje, lebo sa bojí, že prezdadí princíp labyrintu. Ale Daidalos si zostaví krídla a zlepí ich voskom. Synovi vysvetľuje, že má lietať v určitej výške, aby mu slnko neroztopilo vosk alebo aby krídla nenamočil do mora. Ale Ikarovi sa let tak zapáčil, že letel vysoko, vosk sa mu roztopil a on sa utopí v mori.
Horatius Flaccus využíval v básniach témy: smrť, víno, láska, žena. Napísal bás.zb. Satyria – výsmech ľudskej slabosti a nedostatkov. Písal ďalej ódy a satiry.
Vergilius Maro ako jediný čerpal z rodného kraja a života roľníkov. Napísal roľnícke a pastierske spevy.

Jeho najznámejšim dielom je epos Aeneas – o zakladateľovi rímskej moci Eneovi. Je oslavou cisára Augusta, potomka rodu Aeonovho a ideálom starorím.cností. Za vzor si vybral Homérové eposy Ilias a Odysea, ale s rozdielom, že Homér zachytával deje minulé – pre ľudí sa stávaju legendami a mýtmi a Vergilius zase opisuje minulosť, ale so súčas.problémami v spoločnosti (súčasný epos). Námet je z konca trójskej vojny, kedy legendárny praotec rím.národa hľadá novú vlasť. Musí však prekonávať prekážky bohyne Junoa a jej chránenca Turnusa, až sa napokon stane stelesnením veľkosti rím. národa. Aeneas je zbožný, známy u bohov, smrteľný, počúva bohov. Jeho postava sa vyvíja postupne v deji. Na začiatku je utrápený vojnou za syna a svojich druhov, túži po oddychu, nemá chuť žiť, trpí stratou manželky, vlasti aj nešťastnou láskou k Didóne ( tá za porušenie príkazu od bohov umiera), neustále ho prenasleduje bohyňa Junoa – chcela zabrániť rozmachu Ríma, chcela veľkosť Kartága). Ale po tom, čo sa mu zjaví duch mŕtveho otca, ktorý ho zavedie do podsvetia a ukáže mu obraz veľkého Ríma, ktorá vzíde z Aenaovej krvi. Stáva sa z neho nový cieľavedomý Riman. Zakladá novú ríšu v mieri – ak vojna, tak len obranná.
Autor zámerne naturalisticky opisuje vraždenie, aby sprotivil vojnu aj samotnému čitateľovi.