referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugen
Pondelok, 18. novembra 2019
Slovenská staroveká literatúra - Staroslovienska literatúra (863 – 1000)
Dátum pridania: 26.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: krevetkaaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 522
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
Staroslovienska lit. vzniká s príchodom slovanských vierozvestcov Konštantína a Metóda na naše územie, ktorí priniesli Slovanom kresťanské náboženstvo.

Staroslovienčina sa rozdeľuje na 2 skupiny:
1. prekladová – K a M preložili do staroslovienčiny omšovú knihu, Nový a Starý zákon, zb.žalmov, spevníky a pod. K prekladu sv.evanjelia napísal Konštanín predslov – Proglas – 1.slovanská báseň, v ktorej oslavuje slovan.preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk. Obsahuje veľa citácii z Biblie. Konštantín spája znalosť božieho slova so vzdelanosťou – národy, ktoré nemajú svoje písmo a jazyk považuje za mŕtve.
2. pôvodná – Moravsko – panónske legendy – životopisy K a M, ktoré predstavujú umeleckú próza a zároveň historický dokument. Obsahuje životopisné fakty a bratia nie su idealizovaní. Dielo tvoria dve časti: Život Konštantína (Kliment) a Život Metoda (Gorazd?).

Život Konštantína – opisuje jeho detstvo, štúdium, predmoravskú činnosť, obhajobu staroslovien.liturgie (=bohoslužobný jazyk) pred pápežom. Nezobrazuje len jazykové a náboženské problémy, ale všíma si aj spoločenskú situáciu na VM. Život Metoda – Je kratší, epickejší a vecnejší. Podrobnejšie sa zaoberá skôr jeho činnosťou na na VM, schválením slovien.liturgie a politickými pomermi v spoločnosti.

Pred príchodom K a M bola bohoslužobným jazykom latinčina. Veľkomoravské kniežatá Mojmír aj Rastislav museli bojovať proti politickým a kultúr.vplyvom V-franskej ríše, ktorí upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou. Preto Rastislav vypravil k byzanskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o zvierozvestcov. V 863 prichádzajú bratia K a M na VM a priniesli Slovanom kresťanské náboženstvo a ohlasovali ho v ich reči. Obaja poznali slovanské nárečia z okolia svojho rodiska Solúna. Pred príchodom na naše územie zostavili 1.slovanské písmo – hlaholiku a aj 1.spis.jazyk – staroslovienčinu. Franskí kňazi uznávali len trojjazyčný blud – hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu, obvinili bratov pred pápežom z rúhačstva a preto sa obaja vypravili obhajovať slovan.bohoslužbu. Staroslovienčinu obhajoval M nielen ako spisovný jazyk, ale aj cirk.-kresťanský. Pápež potvrdil slovanskú bohoslužbu aj preklady bohosl.kníh a vymenoval M za arcibiskupa. Chorľavý Metod vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Onedlho zomrel. Metod sa vrátil na VM, kde sa medzičasom stal vládcom Svätopluk. Metoda uväznili a odvliekli do Bavorska. Na zákrok pápeža ho po 2 rokoch prepustili. Metod musel opätovne obhajovať slovan.bohoslužbu aj učenie. Pápež potvrdil staroslovien.liturg.jazyk. Po Metodovej smrti však iný pápež zakázal slovan.bohoslužbu a väčšina kňazov musela odísť pred prenásledovaním. Uchýlili sa najmä do Bavorska, kde zostavili nové písmo – cyriliku – na základe veľkých písmen gréckej abecedy.

Slovenská stredoveká lit. sa delí na 2 vývinové obdobia:
· lit.písaná v staroslovienčine (863 – 1000)
· lit.písaná v latinčine a češtine (1000- 1500)

Vznik a vývin slovanských jazykov.
Jednotlivé skupiny príbuzných jazykov existoval pôvodný jazyk – prajazyk. Pre jazyky ako slovenčina, ruština, nemčina, francúština, angličtina a pod. bol prajazykom indoeurópsky jazyk. Predchodcom slovanského jazyka bola praslovančina. Vyčlenila sa zmenami v hláskovej stavbe z indoeurópského prajazyka. Zmena sa označuje ako palatalizácia – zmäkčovanie. Pri porovnaní dnešných slovanských jazykov zistíme, že sú si vzájomne blízke. Je to tým, že praslovančina sa dlho rozvýjala ako jednotný dialekt indoeuróp.prajazyka v čase, keď ešte Slovania žili v spoločnej vlasti. Keď sa rozišli do sveta, ich
prajazyk sa začal rozpadávať na dialekty. Niektoré dialekty sa stali základom spisovného jazyka. U nás sa stal základom spis.slovenčiny stredoslovenský dialekt.

Slovanské jazyky delíme:
· západoslovanské (slovenčina, čeština, poľština)
· východoslovanské (ruština, ukrajinčina)
· južnoslovanské (srbština, slovinčina)
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.