Realizmus ako literárny smer v európskej lietratúre. Charles Dickens. Lev Nikolajevič Tolstoj. Anton Pavlovič Čechov.

Európu v 19. stor. poznačuje priem. revolúcia, zánik feudálneho zriadenia, rozvoj a upevňovanie kapitalizmu a rast buržoázie. Vplyv majú aj triedne boje proletariátu a s priem. revolúciou spätý rozvoj prírodných vied. Svet bol založený na moci peňazí.
Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus. Jeho zakladateľom bol August Comte. Pozitivizmus vyzdvihuje konkrétne ľudské poznanie, nie špekulatívnosť. Za skutočné považuje iba to, čo sa dá zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. Pozitivizmus mal veľký vplyv aj na vývin európskej literatúry. Aj v tvorbe spisovateľov sa sústredilo úsilie na poznanie spoloč. procesov, ľudských vzťahov i charakterov. Autori vykresľujú typické charaktery (napr. lakomec), v typických situáciách (podmienky buržoáznej spoločnosti). Realizmus objavuje postavy zo všetkých spoločenských prostredí, počínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi aristokracie a buržoázie. Spisovatelia si všímajú vplyv prostredia na charakter človeka – buď ho kladne sformuje, alebo zdeformuje. Táto literatúra je zrkadlom spoločnosti. V anglickej literatúre sa začína dielom Charlesa Dickensa v 30tych rokoch 19stor. a v ruskej literatúre vyvrcholuje a završuje sa dielom Leva Nikolajevica Tolstého a Antona Pavloviča Čechova.

Vyvrcholením realizmu je kritický realizmus. Obmedzenie krit. realizmu je v jeho neschopnosti nájsť východisko z krízy spoločnosti. Ukazuje na chyby, ale nevie ich odstrániť.
Svetový realizmus:
· Vyspelá kapitalistická spoločnosť
· Morálne problémy
· Román
· Dej – veľkomesto

Slovenský realizmus:
· Nástup kapitalizmu
· Sociálne problémy
· Poviedka, novela
· Dej – dedina, problém zemianstva

Anglický realizmus zastupuje Charles Dickens. Prežil ťažké detstvo a mladosť, preto aj jeho hrdinovia sú z ľudu – najchudobnejší a najbiednejší.
Román Kronika Pickwikovho klubu zobrazuje putovanie pána Pikwicka a jeho priateľov po anglickom vidieku so zámerom lepšie spoznať život. Pikwick je typ dobráka – čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, často sa dostáva do komických situácii. Jeho sluha Sam Weller sa riadi zdravým sedliackym rozumom. Pod jeho vplyvom sa mení komická figúrka na charakterovú osobnosť, ktorého vydiera advokátska firma. Radšej sa nechá zavrieť do väzenia pre dlžníkov ako by mal platiť vydieračom. Okrem opisu dobrodružstiev sa tu nájde kritika angl.zákonodárstva a sociálnej nespravodlivosti.
Román Oliver Twist odhaľuje pokrytectvo spoločnosti na osudoch osirelého chlapca, ktorý prežíva veľa trpkosti a ponižovania. Autor vniká do najbiednejších londýnskych vrstiev. Námet príbehu je z vtedajšiej doby. Autor neodsudzuje postavy za ich prehrešky, pripisuje ich na vrub spoločnosti. Nesympatizuje ani s jednou stranou, sám seba nazýva iba pozorovateľom. Realistické prvky možno badať v opisoch miest, či v charaktere postáv.

Dej:
Hlavný hrdina Oliver Twist sa narodí v obecnom chudobinci. Jeho matka hneď po pôrode umiera. Oliver vyrastá s ostatnými sirotami v sirotinci, kde je s nimi zlé zaobchádzane. Odtiaľ sa dostáva do rodiny hrobára, kde pracuje ako učeň. Avšak ani tam sním nieje zaobchádzane oveľa lepšie ako v sirotinci. Napokon odtiaľ utečie do Londýna. Po ceste sa stretáva s Fiškusom, ktorý mu sľúbi strechu nad hlavou v Londýne. Oliver však končí v brlohu zlodejskej bandy, ktorej vodcom je žid Fagin. Ten ho núti kradnúť. Pri nepodarenej akcií Olivera chytia. Ujme sa ho starý pán, ktorému sa zdôverí so svojím smutným osudom. Faginová banda ho však z nového a láskavého domova unesie zo strachu, že by ich mohol prezradiť. Opäť ho nútia kradnúť.
Pri vlámačke do domu starej vdovy Olivera postrelia a chytia. Stará pani Mayelieová a jej neter Rose uveria Oliverovmu príbehu a zachránia ho pred väzením. Ten v ich opatere začal žiť šťastný život. Nancy tajne vypočuje rozhovor medzi Faginom a Monksom, z ktorého sa dozvie o pravom pôvode Olivera. Toto tajomstvo zverí Rose a jej priateľom, začo ju Sikes zabije.
Vysvitá, že Oliver je synom najlepšieho priateľa pána Brownlowyho a jeho lásky Agnes, ktorú si nikdy nevzal, pretože zomrel a tiež bratom Monksa, ktorý sa spolčil s Faginom aby ho odstránil a zabral jeho dedičstvo. A že Rose je malá sestra Oliverovej mamy, ktorej sa ako dieťa ujala pani Mayelieová.
Rose sa v závere vydá za Harryho Mayiela, Sikes a Fagin za svoje činy zaplatia smrťou. Monks sa odsťahuje do Ameriky. Oliver získa svoje dedičstvo a začne žiť spokojný život u pána Brownlowa.
Charakteristika postáv:
Olive Twist: Hlavný hrdina – dieťa. Aj napriek ťažkému životu si Oliver uchoval svoju prirodzenú detskú dušu. Všetky útrapy znášal trpezlivo. Predstavuje typ silnej osobnosti. Bol milý, srdečný, ale hlavne vďačný za akýkoľvek prejav lásky voči jeho osobe, ktorý opätoval ešte vrúcnejšie. Aj napriek nepriazni osudu, bol stále silne veriaci človek. Na dieťa bol nesmierne odvážny, keď chcel radšej umrieť ako mal kradnúť. Vo svojej dobrote chcel pomáhať iným. Bol nesmierne sklamaný, keď sa mu nepodarilo zachrániť Dicka. Nakoniec sa jeho čisté srdce dočkalo lásky po ktorej tak veľmi túžilo. Fagin: Predstavuje typ zápornej postavy. Nielenže bol zlodejom, ale pod rôznymi vyhrážkami nútil kradnúť aj iných. Bol bezcharakternou postavou, ktorej išlo len o svoje dobro. Neváhal vydať na šibenicu aj svojich najbližších, ak z toho mohol profitovať. Nakoniec však sám skončil na šibenici.

Nancy: Charakter tejto postavy nieje celkom jednoznačný. Na jednej strane pociťuje akúsi ženskú náklonnosť voči Oliverovi, na druhej strane je to práve ona čo ho unesie od pána Brownlowa. Síce prezradí Rose tajomstvo, ale odmieta sa vzdať svojho života medzi zlodejmi a prosí ju aby ich nezradila. Robí to všetko pre lásku k Sikeovi, ktorý ju nakoniec brutálne zavraždí. Monks: Človek bez chrbtovej kosti. Je schopný zavraždiť svojho brata, len kvôli majetku. Avšak autor jeho nenávistnú povahu pripisuje jeho matke, ktorá ho tak vychovala, čím nastoluje problém výchovy dieťaťa. Oliver sa sním podeli o svoj majetok vo viere, že zmení svoj život, avšak on opäť končí medzi vyvrheľmi spoločnosti.

Román David Copierfield obsahuje veľa autobiografických čŕt. Poukazuje na anglické škosltvo, v ktorom sa bežne používali telesné tresty a na vykorisťovanie detskej práce. Hlavnou postavou je tulák, šibal, ktorý zažíva rôzne dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých autor dokresľuje jeho charakter. Podľa autora prostredie nemusí vplývať na charakter človeka. David ostáva neskazený, aj keď sa stýka s mestskou spodinou. Dickens vytvoril plejádu zábavných postáv a postavičiek. Kritizoval ľudské hriechy a slabosti, ale neurážal svojou kritikou, skôr chcel humorne na ne poukázať.
Román Malá Doritka - spoločenské a triedne protiklady. Skromná a pracovitá Doritka je oporou rodiny, ktorej sebavedomý otec sa dostane do väzenia pre dlžníkov.

Ruský realizmus zastupuje Lev Nikolajevič Tolstoj. Rozhod. soc. vrstvou bolo rolníctvo a preto bol proti spriemyselnovaniu - zmysel života v podriadení spolocnosti, láske k blížnemu a schopnosti obetovat a trpiet pre druhého. Rozdal majetok a žil ako rolník, písal ucebnice pre roľnícke deti.

Základnou myšlienkou Tolstého spoločenského románu Anna Kareninová je „idea rodiny“, hľadanie zmyslu lásky a obraz Ruska druhej polovice 19. storočia. Na životných príbehoch troch rodín, ktorých osud sa diametrálne rozchádza a z ktorých je každá inak nešťastná, ukazuje autor, ako sa práve v rodinnom kruhu prelína súkromný a spoločenský život. Napriek autorovmu úsiliu o harmonickosť, ani jedna z postáv ju nedosiahne. Román nevyznieva jednoznačne, lebo i tvorcovo myslenie je rozporné. Verne však zrkadlí protirečivosť čias, v ktorých vznikal. Čias, keď sa v nastupujúcom kapitalizme podstatne narušili staré vzťahy a jednotlivci i spoločnosť sa ocitli bez morálnych opôr. V očiach Tolstého je rozklad rodiny nepriamo spätý s vývinom kapitalistických pomerov. Osou románu je tragický ľúbostný príbeh ženy, ktorá sa vzbúrila proti ustáleným životným normám. Dielo sa stáva humanistickým protestom proti zániku toho, čo je v človeku najľudskejšie. V centre románu stojí Anna Kareninová, manželka Alexandra Alexandrejeviča Karenina, ktorá prichádza do Moskvy za rodinou svojho brata Stepana Arkaďjiča Oblonskija, ktorý sa zaplietol s francúzskou vychovávateľkou svojich detí. Ďalšou dôležitou osobou románu je mladá 18-násť ročná Kitty Ščerbacká a jej dvaja nápadníci Levin a Vronskij. Životné osudy týchto ľudí tvoria tri dejové línie, ktoré sú odlíšené, ale navzájom sa prepletajú.

Kitty, najmladšia dcéra grófa Ščerbackého, bola zaľúbená do grófa Vronského. O jej ruku mal však záujem aj priateľ rodiny Ščerbakovcov Levin. Levin bol utiahnutý starý mládenec, ktorý žil na vidieku, kde pracoval, lovil, staral sa o svoje hospodárstvo. Na druhej strane, jeho sok Vronskij bol úspešný muž z mesta, vzhľadný, ktorého čakala skvelá kariéra u vojska. Potom ako Kitty odmietla Levinovu žiadosť o ruku, sa obaja sokovia stretli na rodinnej oslave u Ščerbakovcov. Toto stretnutie však skončilo Levinovým spoločenským fiaskom, na čo sa Levin utiahol naspäť na vidiek.
Medzi tým, na pozvanie sestrinho manžela prichádza ústredná postava Anna do Moskvy. Počas cesty sa vo vlaku spoznáva s grófkou Vronskou, matkou grófa Vronského. Na ich príchod na stanici čakal jej brat a Vronskij spolu. Po príchode oboch žien sa Anna a Vronskij vplyvom nehody jedného zo zamestnancov železnice spoznávajú. Toto ich prvé stretnutie je spojené s ich spoločnými sympatiami.

Anna bola vydatá za Alexeja Alexandroviča Karenina, s ktorým mala syna Serjožu. Svojho manžela nemilovala. Bol oddaný práci ale rodina ho nezaujímala. Anna ale bola spokojná so svojím kľudným životom. Vstúpila doňho ale veľká láska k Vronkému. Hanbila sa však za ňu. Najprv chcela potlačovať svoje city. Neskôr sa ale začali stretávať. Najskôr tajne, potom už j na verejnosti. Anna s ním otehotnela. Nevedela, čo má robiť, lebo keby povedala mužovi pravdu a opustila ho, stratila by tým svojho syna, ktorého veľmi ľúbila. Musela sa teda rozhodnúť medzi láskou k Vronskému a láskou k synovi. Vybrala si Vronského. Alexej Alexandrovič ale nechcel pripustiť rozvod, lebo by to vyvolalo veľký škandál v spoločnosti. Poprosil ju, aby sa s Vronkým viac nestretávala, a že jej dá druhú šancu. Aj napriek tomu sa stretávali naďalej. Anna po pôrode veľmi ťažko ochorela. Bola na pokraji smrti. Keď to vyzeralo najhoršie, poprosila svojho muža o odpustenie. Odpustil jej a staral sa aj o dcérku, aj keď nie je jeho. Vronskij bol úplne zúfalý a pokúsil sa o samovraždu. Tá sa mu však nepodarila. Anna napokon vyzdravela a obnovila svoj vzťah s Vronským. Alexej Alexandrovič pristúpil na rozvod, no Anna ho odmietla a vybrala sa s Vronským na cestu po Európe. Chvíľu je opisovaný ich život v Taliansku. Po čase Anna chcela vidieť svojho syna Seriožu, ktorému povedali, že jeho mama zomrela.
Aj tak sa za ním vydala. Kvôli tomu, aby si Alexej nezobral k sebe syna, Anna stále odmietala rozvod. Zabývala sa aj s Vronským vo Vozdviženskom, kde žili ako manželia. Vronskij sa ale nechcel vzdať svojej voľnosti, a tak veľakrát odchádzal. Anna ostávala sama a podliehala záchvatom žiarlivosti, beznádeje a depresiám. Myslela si, že ju už Vronskij nemiluje. Často sa kvôli tomu aj hádali. Raz tú hádku už nezvládla a rozhodla sa svoj život ukončiť samovraždou a skočila pod vlak. Prichádza k poznaniu, že v spoločnosti v ktorej žije nikdy nenájde hodnoty lásky. Keď sa to Vronskij dozvedel, chcel sa tiež zabiť, no rodina mu to nedovolí. Ďalej si však svoj život neváži, a preto odchádza do vojny proti Turkom a dúfa, že tam nájde smrť. Kontrasty: V románe vystupujú 2 protiklady, a to manželstvo Levin + Kitty a Anna + Vronskij. Zatiaľ čo Levin a Kitty sa do seba vášnivo zamiľujú a žijú šťastný a krásny život, Anna a Vronskij sa trápia a nevedia zvládnuť svoju situáciu a zároveň aj pokles v spoločnosti.

Postavy:
Anna Arkadievna Kareninová – navonok pôvabná, krásna a príťažlivá žena ale vo vnútri veľmi utrápená, nešťastná a nevyrovnaná
Alexej Alexandrovič Karenin – oddáva sa svojej práci, no v citovom živote je chladný a necitlivý. Záleží mu iba na postavení v spoločnosti.
Serioža – ich syn
Alexej Kirillovič Vronskij – gróf, dôstojník vo vojsku, úspešný v spoločnosti, mladý, pekný ale sebecký. Kvôli svojmu egoismu zničí život Anne a jej rodine a zlomí srdce Kitty.
Katerina Alexandrovna Ščerbacká = Kitty – mladá šľachtičná s dobrou výchovou, veľmi citlivá a priateľská.
Konstantin Dmitrič Levin – vidiecky šľachtic, pracovitý, podnikavý. Zvádza vnútorný boj – nevie si odpovedať na otázky týkajúce sa života a smrti a nevie či veriť alebo neveriť v Boha.
Sergej Ivanovič Koznyšev – brat Levina
Nikolaj Levin – brat Levina. Zomrie a kvôli nemu si Levin začne myslieť, že život je bezvýznamný, že načo sa snažiť, veď aj tak raz nastane smrť.
Stephan Arkadjič Oblonskij = Stiva – Annin brat, šľachtic, podvádza svoju ženu a necíti výčitky svedomia
Daria Alexandrovna Oblonská = Dolly – citlivá žena Stephana Arkadjiča, miluje svoje deti, kvôli ktorým zostane žiť s mužom aj po jeho nevere.
Varenka – mladé divča, veľmi pobožné, pomáha chorým.

Román Vzkriesenie – kritika justície a pomerov vo väzení v Rusku a vykresľuje aj lásku. Hlavnou hrdinkou je Kaťa Maslovova, , ktorú zvedie knieža Nechľudov. Otehotnie a tety ju vyhodia z domu. Žila v zlých pomeroch a dieťa jej vzali, dali do sirotinca, kde zomrelo. Za zabitie zákazníka v nevestinci sa Kaťuša dostáva pred sú, kde sudcom je Nechľud. Vymôže jej vyhnanstvo iesto nútených prác na Sibíri a ponúkne jej svoju ruku. Ona ho odmietne a vydá sa za spluväzňa. Nechľudov prechádza procesom mravnej obrody. Je ochotný sa zriecť kariéry.

Ďalším ruským realistom bol Anton Pavlovič Čechov. Bol kritikom meštianstva. Zobrazoval obyčajných ľudí a objavuje vážne problémy Ruska. Deje prebiehajú ako v reálnom živote.

Poviedkou Chameleón sa vysmieva chameleónstvu ľudí.
Dej: Oťapilov a Jeldyrin prechádzajú cez tiché trhovisko a pred drevárskym skladom počujú krik a kňučanie. Pomaly sa okolo trojnohého psa a Krochkina vytvorí dav. Inšpektor sa pretlačil zástupom a zistil, že biely chrt uhryzol Krochkina do prsta. Od inšpektora žiada pokutu pre majiteľa psa. Oťapilov mu vyhovie a ešte dáva aj skántriť psa. Jeho postoj sa mení keď niekto povie, že pes je generála Žigalova. Vtedy už Krochkin vyprovokoval psa a stáva sa oplanom. Keď vzniknú opäť pochybnosti o majiteľovi psa je právo na strane uhryznutého. Po niekoľkých zmenách Oťapilovho rozhodnutia v závislosti od majiteľa psa vysvitlo, že chrt je generálovho brata. Krochkin teda nedostal žiadne peniaze a ešte zostal aj na výsmech celého davu ľudí.

Charakteristika hlavných postáv:
Oťapilov – nezáleží mu na spravodlivosti, mení názory aby z toho čo naviac
vyťažil, je podlízavý, sebecký
Krochkin - opísaný ako muž v rozopätej veste, pijan, nemilosrdný, nesúcitný, sebecký

Téma: Generálova neustála zmena názoru v závislosti od majiteľa psa
Idea: výsmech z chameleónstva (menenia rozhodnutí pre vlastné blaho)
Miesto a čas: trhovisko v malom ruskom mestečku, 19. storočie
Konflikt: pes uhryzne Krochkina
Vyriešenie konfliktu: zistenie majiteľa psa

Poviedka Smrť úradníka
Dej: (Moskva, 19.stor.) Exekútor Červiakov si kýchol uprostred predstavenia v divadle a nechtiac tak oprskol generála Brizžalova. Samozrejme sa mu ospravedlnil a generál jeho ospravedlnenie prijal, ale exekútor sa už necítil tak blažene ako predtým. Ďalšie ospravedlňovanie prišlo cez prestávku. Jeho manželku to skoro vôbec nerozrušilo. Bola o to pokojnejšia, keď sa dozvedela, že Brizžalov je „cudzí“ predstavený. Červiakov sa ale opäť dva krát ospravedlňuje na druhý deň. Brizžalov už dávno na incident v divadle zabudol. Mladý úradník s pocitom, že mu to ešte stále dobre nevysvetlil chce generálovi napísať list. Na nič neprišiel a tak ho navštevuje opäť osobne. Keď Červiakova Brizžalov vyženie, úradník si hneď po príchode domov ľahne a zomiera.
Hlavné postavy: Ivan Dmitrič Červiakov – exekútor - mladý, neskúsený, servilný, nechápavý, naivný
Brizžalov – dvorný radca, generál - skúsený, vysokopostavený

Téma: Červiakov sa neustále ospravedlňuje za kýchnutie až na koniec zomiera.
Idea: Smrteľný strach malých úradníkov pred nadriadenými
Autor vystihol správanie sa úradníkov tej doby. Je tu zreteľný jeho výsmech vyššej spoločnosti v Rusku

Izba číslo 6 – odhaľuje antihumánnosť spoločenských pomerov

Drámy:
- Rozvinul v nich lyrizmus a psychologizmus
- Autor sa snaží zachytiť rozpory vnútorným svetom
- Núti človeka sa zamyslieť
- Zobrazoval v nich obyčajný ľudí a odhaľoval vážne spoločenské problémy Ruska
- V jeho hrách dej prebieha ako v živote
- Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad, …