Názory na zemianstvo sa u každého autora líšili:

Vajanský nevidel úpadok zemianstva, pripisuje mu vodcovskú úlohu v národe. Ak sa spojí so slovenskou inteligenciou, môže pomôcť slovenskému národu.

Hviezdoslav videl úpadok zemianstva. Malo splynúť so sedliactvom, ale splynulo s buržoáziou.

Kukučín bol presvedčený o duchovnom a hmotnom úpadku zemianstva.

Svetozár Hurban Vajanský sa svojím názorom na zemianstvo zaoberal v diele Letiace tiene a Suchá ratolesť.

Tématickou osou novely Letiace tiene je snaha vyrišiť otázku, či je možné vrátiť zemianstvo národnému hnutiu a či môže zastávať vedúce miesto v národnom hnutí. Spisovateľ zachytil situáciu vtedajšiej doby a poukázal na východisko z nej. Situáciu pokladá za prechodné obdobie – letiace tiene. Vyjadril obavy o budúcnosť zemianstva a snaží sa varovať. Na osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jabloňového zachytil proces úpadku zemianstva – zavinený prenikaním kapitalizmu do života. Svoj postoj k začínajúcej buržoázii vyjadril cez postavu Hermana Bauera. Ten Jablonského pripravil o peniaze a utiekol. Upozorňuje na riziko spájania sa s nemeckým prišelcom – kapitalistom.

Imrich Jablonský je šťastný bohatý zeman. S manželkou Máriou má dve dcéry Adelu a Elu. Leto trávia v Jabloňovom, kde vlastnia veľký dom so záhradou. Tu s nimi býva i Máriina sestra Anna Cerovská, ktorá je už v pomerne mladom veku vdovou. Jej manžel Joachim Gabriel Cerovský totiž zomrel už po dvoch rokoch ich manželstva. Bol to starši pán, za ktorého ju prinútil vydať sa jej otec Samuel Podolský, ktrorý uznával staré tradície. Preto sa musela vydať skôr ako jej mladšia sestra Mária, ktorá milovala Jablonského a tiež plánovali svadbu. Bolo to teda pre ňu neveľmi šťastné manželstvo, v ktorom sa viac-menej len starala o už umierajúceho muža. Sestry mali ešte brata Kazimíra, ktorý zdedil po otcovi väčšinu majetku, ale zachová sa ako väčšina zemanov – majetok rozhádže a narastú mu dlžoby. Bol zničený z toho, že ho potom aj manželka opustila. Jeho život chce skončiť samovraždou no nakoniec sa presťahuje k Jablonským a svoj kaštieľ predá Židovi, ktorý tu vlastnil krčmu. Obchod však prebehol nečestne a prišiel aj o kaštieľ aj o penieze. O Jablonského dcéru Adélu mal záujem Herman Bauer. Bauer pripavil Jablonského o majetok s neuváženými investíciami do stavby píly. Zachránil ho Eugen Dušan, ktorý predal hory v Jabloňovom. Adéla nevidí zlepšenie svojej situácie ani v sobáši s Eugenom Dušanom a odmieta ho. Eugenovi nie sú ľahostajné národnost.problémy, ale je verný skôr teórii ako praxi. A takých ako on je veľa, v čom vidí autor príčinu tejto situácie. Ľudia nie sú schopní v praxi pre národ nič urobiť. Adela sa rozhodla byť radšej starou dievkou. Hermana odmietla a Eugenovi ponúkla svoje priateľstvo. V susedstve býval miestny rechtor Holan, ktorému sa práve vrátil syn Milko, vyštudovaný doktor. Tento sa zamiloval zase do Ely. Tá ho spočiatku nemala rada, no neskôr jeho lásku opätovala. I tu bol však problém. Elu prisľúbili podžupanovi. Spôsobilo to dosť komplikácií, ale nakoniec sa mohli vziať. Milko Ele pomohol získať národné povedomie tým, že jej daroval Marínu od Sládkoviča. Autor vidí záchranu zemianstva v inteligencii. Predstaviteľom je Milko Holan – človek z ľudu a zároveň študovaný. Je mu bližší čin, ako národnostné horlenie. Jeho sobáš s Elou je budúcnosť zemianstva a spoločnosti. Inteligencia je schopná viesť národ.

Román Suchá ratolesť sa zaoberá problémom zemianstva. Príčiny úpadku zemianstva vidí v nečinnosti zemanov, v úžerníkoch, židoch. Zemianstvo sa odnárodňovalo. Autorovým snom bol návrat zemianstva do života, ale to bolo viac želaním vzdialeným od reality.
Príbeh sa odohráva v Rudopolí. Žije tu statkár Vanovský so svojou rodinou. V opatere majú sirotu – citovo založenú Annu Betinskú. Mária Vanovská reprezentuje ideálny typ ženy, manželky, matky a zároveň národne veľmi aktívnej. Stanislav Rudopoľský sa vracia zo svojich potuliek po svete domov. Je veľmi vzdelaný a zoznamuje sa s učiteľom Tichým. Názorovo sa zjednocujú. Zbližuje sa aj so statkárom Vanovským a Adélou Rybníčkovou – príbuzná Vanovských a národne veľmi uvedomelá vdova. Postavy reprezentujú zemianstvo a pomáhajú Rudopoľskému spoznať pravú tvár nár.útlaku a jeho dôsledkov v spoločnosti. Ten sa pod ich vplyvom mení na národne uvedomelého. To bolo autorové želanie, ale skutočnosť bola iná : ,,zemania sú suchou ratolesťou na strome národa“.
V Rudohorí prichádzajú voľby a nastáva boj medzi slovenskými a maďarskými stranami. Rudopoľský sa postupne vžíva so slov.ľudom. Učiteľ Tichý sa zaľúbi do Anny Betianskej . Adéla pozve Rudopoľského na piknik, kde dôjde ku sporu medzi Rudopoľským a bohatým statkárom. Súboj končí zranenín Rudopoľského. Rozhodne si vziať Adélu.

Román Koreň a výhonky – koreňom je stará sedliacka rodina a výhonkom jej mladá generácia. Autor zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Inteligencia by mala splynúť s ľudom – ukazuje na manželstve učiteľa a sedliackého dievčaťa.

Pavol Ország Hviezdoslav pochádzal zo zemianského rodu.

Epická skladba Hájniková žena zobrazuje spoločenský rozpor medzi šľachtou a ľudom. Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje privrženstvo, egoizmus, zhýralosť, zábavy pánov a ptori ním stavia čestnosť a statočnosť prostého človeka. Láska hájnika Miška Čajku a jeho ženy Hanky je to najkrajšie čo v diele vzniklo. Sú zástupcovia ľudu. Villány zase zástupca panskej triedy. Villány a Hanka sa stretnú pri horírni a Villáni chce Hanku zviesť. V sebeobrene ho zabila a Miško z lásky k nej vinu zoberie na seba. Hanka sa vracia domov, kde ju rodičia ešte viac zdeptajú. Ona sa z toho pomätie. Po Miškovej výpovedi v súdnej sieni vstúpi dnu Hanka a prizná svoju vinu. K životu ju vráti až materstvo. Miško zachráni starémi Villánymu život a chce za to len odpustenie.
Autor poukazuje na boj dobra a zla. Prostý človek stojí morálne vysoko nad panským svetom. Dielo vyjadruje úpadkový obraz zemianstva.

Eposy Ežo a Gábor Vlkolínsky riešia problematiku zemianstva. Kritika je veľmi ostrá – zemianstvo nepredstavuje morálny, ekonomický ani politický vzor. Hviezdoslav poznal spôsob života drob.zemanov, pretože z tej vrstvy pochádzal. Dej sa odohráva vo Vlkolíne, čo je krycie meno pre Vyšný Kubín z kade autor pochádzal. Deje obidvoch diel prebiehajú takmer paralelne, postavy prechádzajú z eposu do eposu, len v inom dejovom začlenení. Rieši sa tu vzťah zemanov k ľudu – sedliakom. Zrušením poddanstva sa stratil rozdiel medzi sedliakom a zemanom, ale v mysliach zemanov tento prerod nenastal.
Ežo Vlkolínsky – syn Ežo sa dostane do konfliktu so svojou matkou Ester, ktorá nesúhlasí, aby si jej syn vzal za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka ho vydedí a vyženie, no prichýli ho ešte pyšnejší strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu. Na svadbe si začne vymieňať názory so sedliakom Blažkom a proti sebe stoja dva svety – zemianský a sedliacky. Ukáže sa, že sedliaci sú morálne vyššie ako zemania. Keď sa konflikt vyostrí do rozmerov a zemania dokazujú svoju nadriadenosť a práva, Ežo sa prejaví ako odporca feudál.prežitkov – ľudia sú sin rovní. V závere sa matka so synom zmieri vďaka vnúčatám a roľníctvo definitívne zvíťazí nad zemanstvom. Hviezdoslav zobrazil splývanie zemianstva s ľudom ako zákonitý jav spoloč.vývinu.

Gábor Vlkolínsky – Zemianska rodina Šimona Vlkolínského je v morálnom i hmotnom rozklade. Obaja gáborovi rodičia pijú a prišli o majetok. Vzťah Marky Tomašovie a Gábora sa rozpadne. Hlavná idea je rovnaká ako v Ežovi, ale rozdielna len v umeleckom stvárnení. V Ežovi je dej plynulý a v Gáborovi sa
skladá z mnohých epizód. Hlavným záverom bolo, že zemianstvo musí dohrať úlohu v spoločnosti a musí sa prispôsobiť novým podmienkam.

Martin Kukučín vyrastal v rodine oravského sedliaka a osvojil si myslenie prostého človeka.

Poviedka Keď Báčik z Chochoľova umrie je v protiklade s Vajanským. Zachytil úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov seba i svojho národa. Zemianstvo reprezentuje Aduš Domanický, ktroého charakter je tragický a autor ho využíva na vykrelenie paradoxu. Aduš na vonok vystupuje ako hrdý a majetný zeman, ale v skutočnsti sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hynie. Vylepšenie svojej situácie vidí v smrti svojho bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Proti nemu stojí dravý, bezohľadný špekulatívny podnikateľ Ondrej Tráva – prdstavuje novorodiaci sa typ z ľudu, ktorý vznikol vďaka spoločenskému vývinu doby. Ondrej a Aduš majú spolu obchod – Tráva dá preddavok Ondrejovi na kúpený jačmeň. Aduš však Ondreja oklamal, nevrátil mu ani peniaze ani nedal jačmeň. Ondrej chce preto, aby mu dal Aduš jesene. Pod tými však sú 4 hrobky Adušových predkov. Presviedča Ondreja, že mŕtvych sa nepatrí ozbíjať. Aduš si vďaka Ondrejovi vstúpi do svedomia nad hrobom svojich rodičov a peniaze mu na jarmoku vráti. V Chochoľove umrie dekan a je pochovaný pod jesene. Aduš plače nad hrobom. Poviedka je konfrontácia sveta starého, ktorý zaniká a sveta nového, ktorý sa derie na jeho miesto.

Román Dom v stráni zobrazuje sociálne a triedne rozpory spoločnosti a odraz vo vzťahoch ľudí. V centre románu stoja dve rodiny – rodina starého sedliaka Mate Beraca a rodina statkárky Anzuly. Vzťah týchto dvoch rodín sa skomplikuje láskou mladého statkára Nika Dubiča k sedliakovej dcére Katici. Mate Berac je rozumný rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry trápi. Kolízia ľúbostného vzťahu medzi Katicou a Nikom začína tam, kde Nikovo citové vzplanutie sa dostáva do protikladu s Katicinou vypočítavosťou a vtedy, keď je Katica presvedčená o pevnosti Nikovej lásky, začína u neho postupná citová dezilúzia, spôsobená rozumovými úvahami. Cez ľúbostný príbeh odhaľuje Kukučín rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva, stelesneného Mate Beracom a jeho rodinou a splývanie statkárstva s buržoáziou, ktorú predstavuje obchodník Zandome.

Kompozične tvorí román štyri časti :
-vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou
- Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k sedliactvu
- Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a Zandomeho o jej urýchlenie
- smrť Mate Beraca ako symbolický epilóg románu
Záver románu predstavuje obraz zomierajúceho Mate Beraca. Pri smrteľnej posteli sa zhromaždila celá rodina známi. Tu Katica sľubuje otcovi, že sa vydá za sedliackého mládenca Paška Boboca. Šora Anzula je spokojná, lebo syn Niko dáva prednosť panskému dievčaťu Dorici Zorkovičovej. Konflikt románu autor už nerieši harmonicky. Dom v stráni nie je len román o rodine patriarchálneho sedliaka, ale aj románom o láske a smrti, o vzťahoch diktovaných rozumom a srdcom.

Ján Kalinčiak

Dielo Reštavrácia zachytáva prvú polovicu 19. storočia v období kortešačiek pred voľbymi hlavných župných úradníkov. Peniaze tu mali hlavnú úlohu. Medzi dvoma kandidátmi Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým rozhodujú zemianske hlasy. Preto si obaja kandidáti získavajú hlasy voličov pomocou hostín, pijatikou a podplácaním. Obe strany majú prívržencov i odporcov. Rodina Levických sa striedavo prikladá na obe strany. Adam Bešeňovský má jedinú dcéru Aničku, do ktorej sa zaľúbil Štefan Levický, ktorého dostal Adam na výchovu. Adam si je istý víťazstvom, preto prisľúbi svoju dcéru Aničku chudobnému zemanovi Števkovi Levickému, ak ho zvolia za vicišpána. Štefanovi pomôže jeho strýko Ondrej Levický. Ondrejovi sa podarí získať Matiáša Bešeňovského na stranu Potockých. A to tak, že ho podplatil 100 dukátmi. Keď sa to dozvedel Adam, rozhodol sa dať Matiášovi tisícku, ktorú mal pri sebe. Matiáš heď prestúpi na stranu druhého kandidáta, Adama. Pretože Matiáš nedodržal sľub, Ondrej Levický pripravil nástrahu. Potockého prívrženci chytia Matiáša a postavia ho pred fingovaný súd. Od strachu prisľúbil prejsť na Potockého stranu. Podobný Matiášovi je jeho kmotor Peter Barina, ktorý sa pridal na stranu Potockého, lebo Adam Bešeňovský mu odmietol požičať žito na siatie. Je čas volieb. Potocký zlákal prívržencov Bešeňovskej strany do cirkusu. A tak dosiahne víťazstvo. Potocký sa stane vicišpánom. Adam už nemohol namietať proti svadbe Števka a Aničky. Matiáš opustený od všetkých sa oddal pitiu a zomrel v chudobe. Števko daroval svoj a Ondrejov otcovský dom dvom synom Petra Barinu.