Ladislav Mňačko

Emigroval a jeho diela boli zakázané. V zahraničí naďalej pokračoval v spisovateľskej práci, publikoval prevažne v nemčine. Do slovenského literárneho života sa vrátil po novembri roku 1989.

Román Smrť sa volá Engelchen má autobiografický charakter. Engelchen symbolizuje fašizmus.
Téma: boj partizánov proti fašizmu
Idea: reakcia a konanie ľudí v čase SNP a vojny, ukázať vnútornú silu človeka, povzniesť sa nad osobné veci a prispieť k porážke fašizmu.
Hlavné postavy:

Voloďa – hlavný hrdina, rozprávač (autor),
Nikolaj – ruský veliteľ partizánskeho odriadu, autorita, rodený vodca, inteligentný a vycvičený
Marta – tajná sovietska agentka, spávala s nemcami kôli informáciám, židovka
Eliška – starostlivá sestrička, nedotknutá vojnou, pekná a skromná, zaľúbi sa do Voloďu
Peter – srb, krvilačný, silný chlap, tvrdohlavý a hrdý. Veliteľ skupiny, neskôr sa ukáže, že schopný a čestný a keď treba vie pomôcť
Griška – nepekný, ale schopný veliteľ skupiny, nevýrazný ale šikovný
Engelchen – prezývka nemeckého veliteľa Jagkomanda, symbol zla a utrpenia, vrah
Skorzeny – vysoký nemecký vojenský hodnostár, vynikajúci taktik, sadista
Pospíšil – keď vyhrávali nemci, bol nemec, keď sovieti, slovan. V meste ho nikto nemá rád. Dovezie raneného Voloďu do nemocnice
Dr. Brázda – primár v nemocnici, kde sa lieči Voloďa, skúsený lekár
Jožina – miestna radodajka z Ploštiny, neskôr sa pripojí k odriadu

Opis:

Autor dôkladne popisuje prírodu Ploštiny, lesy v jej blízkosti a aj obyvateľov samotnej dediny, hrdinov, ktorí denne riskovali svoje životy, pretože schovávali a kŕmili partizánov. Všetci partizáni si boli vedomí toho, že o víťazstve sovietov sa rozhodlo inde, ale ich deštrukčná činnosť približovala koniec vojny, ktorý si priali obe strany. Nikolajov odriad mal za sebou výhradne úspešné akcie, vďaka výbornej taktike a dobrému vybaveniu, ktoré ukoristili Nemcom. Voloďa vedel vynikajúco nemecky a preto bol občas vyslaný do mesta na stretnutia s Martou – špiónkou.

Dej:

Dej sa odohráva zväčša v nemocnici, v mysli zraneného, ochrnutého vojaka Voloďu. Vystupuje tu doktor Brázda, primár, ktorý si Voloďu obľúbil , aj keď mu to nedáva najavo. Eliška si zamiluje Voloďovo rozprávanie. Ten jej rozpovie, ako žili, že s celým odriadom boli jeden. Časom sa začne Voloďova noha uzdravovať a s ňou aj jeho myseľ. Zamiluje sa do Elišky, aj ona do neho. Marta, jeho stará láska sa s ním príde rozlúčiť, že odchádza do Kanady. Voloďa si uvedomí, že vojna ju zničila, že viac nieje človekom. Niesla priveľkú ťarchu, ťarchu židovského dievčaťa, ktoré sa bez slova a dobrovoľne podrobovalo hnusnej úchylke Skorzenyho, pre informácie, ktoré denne zachraňovali životy. Jej Kanada bola smrť. Otrava morfiom. Voloďa to chápal. Aj on zažil svoje a nebyť sestričky Elišky, zostal by zvieraťom. Presne to z neho spravila vojna. Týždne na nohách v horách, bez jedla, často spali len hodinu, či dve.

Po nešťastnej nehode, keď mu zomrel najlepší priateľ a veliteľ Nikolaj, sa vydali na akciu. Tá sa síce podarila, ale keď šli naspäť do dediny, našli len plačúce ženy a matky. Všetkých ploštinských chlapov upálili za živa. Právom si to dávali za vinu, veď dedinu by ubránili. V tejto časti sa začína všetko obracať k horšiemu. Narýchlo zvolia nového veliteľa – ryšavého Grišku. Rozhodnú sa napadnúť nemeckú kolónu, kde Marta v ošiali chladnokrvne zabije Skorzenyho, čím na partizánov poštve EngelchenoveJagkomando, najobávanejších vrahov, chladnokrvných zabijákov vycvičených, preto aby vydržali všetko, s najlepšou výzbrojou. Pomocou ukoristených ťažkých guľometov ich partizáni prekvapili v priesmyku a vyvraždili časť nemeckých vojakov. Po tomto čine sa museli celé dva týždne skrývať v horách a utekať pred nimi. Niekedy pochodovali celé dni. Nakoniec to Nemci vzdali. V tejto bitke neboli víťazi, len porazení. Z veľkého, viac ako 30 členného odriadu ostala hŕstka zarastených, hladných chlapov na konci síl. Keď sa Voloďa definitívne uzdravil, odchádza so sľubom vernosti od Elišky s tým, že zabije Engelchena, symbol zla a utrpenia.

Ako chutí moc – pranierovanie stalinnovho komunizmu.

Známy fotograf politického diania v spoločnosti, Frank, sa zúčastňuje pohrebu bývalého priateľa. Kedysi spolu partizánčili a on sa postupne prepracoval až na najvyššie miesto politickej moci štátu. Celý príeh sa odohráva počas 3 dní rozlúčky so zosnulým. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenáchadzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcuzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaž už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičov rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlasne moc je a čo je jej dôsledkom. Príbeh je analýzou osudu bývalého revolucionára a štát.činiteľa, ktorý hynie mravne, ľudsky aj politicky. Politický pamflet o nových stalinových pokračovateľoch.

Súdruh Munhausen – satirický román, súdruh Munhausen príde do ČSSR ako mierový aktivista. Spoznáva život u nás a sprevádza ho súdruh Herida. Všetky naše pomery vyznievajú smiešne. V románe vystupujú postavy politikov, ktorých autor nazval Husár a Gotles – predstavovali Husáka a Gotwalda. ( prvý prezident).