Daniela vymyslí hru: ona sa mu schová a on ju má hľadať. Čaká na neho na fontáne a on si s oddanosťou psíka ľahne k jej nohám. Ona mu dovolí pobozkať prsia, ale keď sa on rozvášni, dostane zaucho. Idú spolu taxíkom do baru a dajú si absint. Pred Vianocami ide Danielu s malinkým kufríkom odprevadiť na stanicu. Potom ide k otcovi Augierovi a ten mu predá fľaše šampanského a pošle ho k susedovi sklenárovi požičať si poháre. Keď príde domov, penzión je prázdny a on si otvorí šampanské, avšak tri poháre sa mu rozbijú v rukách. Potom počuje s izby susediacej s jeho nejaké zvuky, odsunie skriňu a vidí tam tajný prechod. Zistí, že je do Danielina izba a ona k nemu cez tajný priechod príde. Zbalia zvyšné šampanské a poháre a odchádzajú k jej priateľke Mauricette. Ona je práve psychicky na dne, pretože jej milenec, advokát, ju mal predstaviť svojej rodine a nesplnil to. Chcela už aj spáchať samovraždu, ale dávna priateľka Daniela ju zachránila. Oblečú sa do pyžama, popíjajú pod stolom šampanské a potom Bartolomej zaspí a oni kecajú. Ráno, keď Mauricette robí raňajky, chce Daniela, aby ju Bartolomej objal.
Tu sa končí Slzičkove rozprávanie. Pridá Jarmile ešte pár slov o láske.
- hľadanie citových vzťahov medzi ľuďmi

Démon súhlasu – o deformáciach v 50.rokoch , kde opisuje aj kult osobnosti podobné črty vtedajších čias.
Kniha bola napísaná v roku 1956 - koniec obdobia kultu osobnosti. Celú ju tvorí rozprávanie hlavného hrdinu, Bartolomeja Boleráza, socialistického básnika, ktorý zahynul pri havárii vrtuľníka spolu s významným funkcionárom Valizlosťom Matajom. Bartolomej rozpráva po smrti, pretože cíti potrebu vysvetliť skutočné udalosti. Knihu tvoria zväčša Bartolomejove úvahy nad slobodou prejavu ale najmä nad charakterom ľudí postihnutých Démonom súhlasu. Bartolomej a Valizlosť leteli vrtuľníkom na zasadanie, kde mali odsúhlasiť vyznamenania trom autorom. Bartolomej uvažuje o tom, že sú vlastne iba figúrkami, ktoré majú zdvihnúť ruky. Mataj s ním v súkromí súhlasí, ale na zhromaždení hovorí opak, tak ako aj iní Bolerázovi priatelia. Bartolomej otvorenie povie, čo si myslí („tá fialka nevonia“) a ostatní sa postavia proti nemu. Valizlosť sa mu to pokúša v súkromí vysvetliť a Boleráz si všíma, že je úplne rozpoltená osobnosť - raz funkcionár, ktorý so všetkým zásadne súhlasí, no keď zíde z tribúny, je z neho obyčajný, až inteligentný človek. Na druhý deň sa situácia obráti, z Bartolomeja je zrazu hrdina, pretože prvý odhalil škodlivosť kultu osobnosti („za všetko mohol kult osobnosti), ostatní sa horlivo priznávajú k tomu, že vždy so všetkým súhlasili ako figúrky. Valizlosť sa dostáva na index a teraz ho naopak Bartolomej (napriek víchrici) berie do „vrtuľníčka“, aby sa zachránil. Obaja zahynú.