Dominik Tatarka

Jeho diela boli zakázané. Emigroval do zahraničia.

Poviedky V úzkosti hľadania - autor analyzuje vnútorné, mravné a existenčné otázky človeka, ktorý „hľadá“ stratené istoty.

Obraz človeka poznačeného vojnovým rozkladom spoločnosti Tatarka vykreslil v románe Panna zázračnica (podľa tiráže 1944, v skutočnosti vyšla v máji 1945). Úzkostný životný pocit „otrávenosti“ vojnovej generácie si postavy vyvažujú náhradnou životnou aktivitou. Vonkajší rámec situácií tvoria bratislavské romantické zákutia (ulice, krčmy, ateliéry a pod.), kde sa uskutočňujú výstredné schôdzky básnikov, maliarov a iných bohémov. V románe sa tragické motívy presúvajú do snovej polohy fantastiky, hravej obrazotvornosti, čo je postup blízky surrealizmu a experimentálnej próze, s prevahou reflexívnych a psychologických prvkov. Alegorické odsúdenie režimu SR. Hlavná postava Anabella - múza umelcov.

V románe Farská republika (1948) sa stavia do pozície dôsledného kritika spoločenských, politických a kultúrnych pomerov v Slovenskom štáte.

V diele Prútené kreslá Bartolomej Slzička rozpovie na podnikovom zájazde neznámej Jarmile svoj vlastný príbeh lásky z času, keď študoval v Paríži.

Prútené kreslá - v prútených kreslách sedí Bartolomej a Jarmila, keď jej rozpráva svoj príbeh; v prútených kreslách sedávali aj s Danielou, keď chodili do istej parížskej kaviarne; predstavujú pre neho pohodlie a spomienky na kaviareň.

Postavy:

Bartolomej Slzička
- rozpráva svoj príbeh z mladosti Jarmile
- teraz: starý, ostrieľaný, skúsený chlap, akvizitér, ktorý získava predplatiteľov pre Spoločnosť milovníkov dobrej knihy, vie pekne rozprávať, cestuje po svete a utešuje ženy (svojimi príbehmi)
- vtedy: nevinný, neskazený študent zo „zeme nikoho", z Československa, ktorý študuje na parížskej Sorbonne; chce byť učiteľom
- polosirota
- býva v rodinnom penzióne, kde je mnoho cudzincov jeho veku a musí im rozprávať o Československu
- zamiluje sa do Francúzsky Daniely
- ich láska skôr platonická, nikdy sa nebozkávali ani nechytili za ruku, Bartolomej sa nikdy o nič nepokúšal
- prekladá politické letáky pre rodákov do slovenčiny a dostane sa do problémov s políciou - hrozí mu vyhostenie, pomoc mu prisľúbi konzul Čačko
- stretol sa aj s krajanmi - s Gregorovcami

Daniela
- pyšná, hrdá Francúzska
- chce sa stať učiteľkou, študuje tiež na Sorbonne
- rada poučuje, opravuje a rýpe
- cudzinec je pre ňu vždy len cudzinec
- obľúbi si Bartolomeja
- nedotklivá, nedotknuteľná panna
otec Augier
- starý predavač v potravinách, kde Bartolomej nakupoval
- Bartolomej si ho obľúbi, akoby mu nahrádzal otca

osadenstvo penzióna:
Madame - pani domáca
jej dcéra kreolka a zať
ubytovaní:
Jerzy - Poliak
Jack - Američan
Luc - Francúz, tiež zamilovaný do Daniely
Ingrid

československý veľvyslanec
- zarmútený, smutný, bez nálady, kade chodí tade plače nad francúzskou zradou a budúcnosťou „krajiny nikoho"

konzul Čačko
- bývalý záhradník, teraz konzul
- chcel Slzičku zoznámiť s ostatnými krajanmi

Gregorovci
- krajania u ktorých bol Slzička na návšteve

Dej:

Bartolomej Slzička na podnikovom zájazde v Poľsku rozpovie akejsi Jarmile príbeh z čias, keď študoval na parížskej univerzite.
Prišiel do Paríža študovať tesne pred 2. svetovou vojnou. Šmelinár Poliak v cestovnej kancelárii ho presviedčal, aby si vymenil franky zo štipendia na koruny a čo najskôr sa vrátil domov, že situácia je neutešená, no on nechcel zničiť svoj celoživotný cieľ. Vybral si penzión, v ktorom sa ubytoval, hoci sa mu jeho „umrlčia izba" vôbec nepáčila, avšak páčila sa mu Daniela. Hneď v prvý večer vymyslela si dcéra domácej spolu zo zaťom jednu hru, ktorú hrali, vždy keď prišiel niekto nový. Nováčik si mal vybrať jednu z troch dám z penziónu a tí ostatní mali podľa jeho vkusu uhádnuť, odkiaľ prichádza. Bartolomej si vybral kreolku a tá na to bola veľmi pyšná. Uhádli, že je Slovan a uhádli aj, že prichádza zo „zeme nikoho" a posmutneli, lebo predtým Československo „ohovárali".

Bartolomej sa zamiluje do Daniely, ráno sa ju snaží stretávať na raňajkách a aj sa mu to darí. Spolu chodia na prednášky a potom do kaviarne, kde sedávajú v prútených kreslách. Nikdy jej nepovie, že ju miluje, no ona to vie. Bartolomej sa zoznámi s konzulom Čačkom a ten mu rozpráva o krajanoch. I on sám bol niekedy v Paríži len obyčajný záhradník a ľudia z Československa pracujú i v baniach. Povie mu rodine Gregorovcov, ktorá emigrovala už dávnejšie. Bartolomej k nim odchádza na návštevu. Majú dvoch synov, obaja sa už vo Francúzsku i oženili - jeden si vzal Francúzsku a druhý Poľku. Hlavný hrdina sa zapletie s Poliakom, čo má cestovnú kanceláriu a čo ho niekedy presviedčal, aby sa vrátil domov a prekladá politické letáky (len kvôli peniazom). Polícia mu pohrozí vyhostením, Čačko mu povedal, že nie je správne, čo urobil, ale prisľúbil mu, že sa pokúsi to nejako urovnať. Blížia sa Vianoce a Daniela povie, že odíde k tete do Verdunu. Odísť má aj Luc a všetci ostatní nechcú zaostávať a povedia, že i oni na Vianoce odchádzajú preč. Aj domáci na tieto sviatky opúšťajú penzión. Jedného večera Daniela opustí debatujúcu spoločnosť a neskôr príde dole nahodená do „gala" a povie, že ide do divadla a že má jeden lístok voľný a pozve Bartolomeja. Namiesto toho však má lepší nápad: pozve ho pozerať po miestach, kde ešte nikdy neboli. Dostanú sa až do verejného domu. Pozrú si tu striptíz, Daniela zaplatí na tácku a odídu do parku.
Daniela vymyslí hru: ona sa mu schová a on ju má hľadať. Čaká na neho na fontáne a on si s oddanosťou psíka ľahne k jej nohám. Ona mu dovolí pobozkať prsia, ale keď sa on rozvášni, dostane zaucho. Idú spolu taxíkom do baru a dajú si absint. Pred Vianocami ide Danielu s malinkým kufríkom odprevadiť na stanicu. Potom ide k otcovi Augierovi a ten mu predá fľaše šampanského a pošle ho k susedovi sklenárovi požičať si poháre. Keď príde domov, penzión je prázdny a on si otvorí šampanské, avšak tri poháre sa mu rozbijú v rukách. Potom počuje s izby susediacej s jeho nejaké zvuky, odsunie skriňu a vidí tam tajný prechod. Zistí, že je do Danielina izba a ona k nemu cez tajný priechod príde. Zbalia zvyšné šampanské a poháre a odchádzajú k jej priateľke Mauricette. Ona je práve psychicky na dne, pretože jej milenec, advokát, ju mal predstaviť svojej rodine a nesplnil to. Chcela už aj spáchať samovraždu, ale dávna priateľka Daniela ju zachránila. Oblečú sa do pyžama, popíjajú pod stolom šampanské a potom Bartolomej zaspí a oni kecajú. Ráno, keď Mauricette robí raňajky, chce Daniela, aby ju Bartolomej objal.
Tu sa končí Slzičkove rozprávanie. Pridá Jarmile ešte pár slov o láske.
- hľadanie citových vzťahov medzi ľuďmi

Démon súhlasu – o deformáciach v 50.rokoch , kde opisuje aj kult osobnosti podobné črty vtedajších čias.
Kniha bola napísaná v roku 1956 - koniec obdobia kultu osobnosti. Celú ju tvorí rozprávanie hlavného hrdinu, Bartolomeja Boleráza, socialistického básnika, ktorý zahynul pri havárii vrtuľníka spolu s významným funkcionárom Valizlosťom Matajom. Bartolomej rozpráva po smrti, pretože cíti potrebu vysvetliť skutočné udalosti. Knihu tvoria zväčša Bartolomejove úvahy nad slobodou prejavu ale najmä nad charakterom ľudí postihnutých Démonom súhlasu. Bartolomej a Valizlosť leteli vrtuľníkom na zasadanie, kde mali odsúhlasiť vyznamenania trom autorom. Bartolomej uvažuje o tom, že sú vlastne iba figúrkami, ktoré majú zdvihnúť ruky. Mataj s ním v súkromí súhlasí, ale na zhromaždení hovorí opak, tak ako aj iní Bolerázovi priatelia. Bartolomej otvorenie povie, čo si myslí („tá fialka nevonia“) a ostatní sa postavia proti nemu. Valizlosť sa mu to pokúša v súkromí vysvetliť a Boleráz si všíma, že je úplne rozpoltená osobnosť - raz funkcionár, ktorý so všetkým zásadne súhlasí, no keď zíde z tribúny, je z neho obyčajný, až inteligentný človek. Na druhý deň sa situácia obráti, z Bartolomeja je zrazu hrdina, pretože prvý odhalil škodlivosť kultu osobnosti („za všetko mohol kult osobnosti), ostatní sa horlivo priznávajú k tomu, že vždy so všetkým súhlasili ako figúrky. Valizlosť sa dostáva na index a teraz ho naopak Bartolomej (napriek víchrici) berie do „vrtuľníčka“, aby sa zachránil. Obaja zahynú.