1) prírodný motív 
Smrek miluje prírodu a to sa výraznejšie prejavilo už v jeho skoršej básnickej zbierke Zrno.
Príroda pre neho predstavuje zdroj inšpirácie, žriedlo životnej energie a lásky. Je s ňou pevne spätý.Hovorí :
,, Som človek prírody a vravím rečou poľa“ 

Ospevuje jarné kvety, júnový dážď, jesenný vetrík aj biely sneh. Opája sa prírodnými krásami a vzýva jar ako nositeľku nového života, nádeje a radosti. Takto sa napríklad v básni Slávici spievajú vyjadruje o slávičom speve :

,, Ten čistý hlas! Ten za dňa nepočutý!
To zlato nekované!
Ten život jagavý pred víziami smrti,
tie spevy ranné!“ 

Tieto ,,prírodné“ básne majú výrazný vitalistický a senzualistický charakter.

2) motív poézie 
Tak, ako napovedá aj názov jeho mamoárovej knihy, poézia bola jeho láskou. Jeho vrúcny vzťah k lyrike prezrádzajú aj mnohé básne, ktoré hovoria o zajatí básnickou múzou. Básnik tvrdí, že poézia má byť úprimná a tvorená srdcom:

,, Z čistého srdca slovíčko,
ktorému každý človek verí,
to je tá báseň úžasná,
spev, vyleptaný na pancieri.“

    Niektoré básne naznačujú, že básnický subjekt píše najradšej v noci, keď je všade ticho a pokoj. Mesto spí, len on je unášaný na krídlach fantázie. Často pracuje až do vyčerpania, pretože báseň je preňho všetkým:

,, Drahšia mi je báseň každá
než život biedny, bez básne“ 

    Niekedy, naopak, by bol radšej, keby tento básnický talent nemal. Cíti sa ,, prikutý na reťazi “
nemôže spať, lebo v mysli sa mu stále vynárajú nové rýmy:

,, Človek pokoj mi dá, aj tma, aj Luna,
len slovo, osud môj, mi leptá jazyk.
Pánom stalo sa mi a neujdem mu,
bárs zavýjam, prikutý na reťazi.“

    Aj poézia podlieha prírode a ročným obdobiam. Píše, že sa do jeho veršov zakráda jeseň, clivosť a mráz. Odháňa smrť, trýzeň, chce písať o láske :

,, Oj, poézia, kvietok lúčny,
majúci krášliť ľudskú hruď,
kam vedieš ma, ak rýmom zvučným
zvoniť mi má aj slovo Smrť? “