3) motív ženy a lásky 
V centre básnikovej pozornosti sú aj ženy ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Opája sa ich krásou, všíma si ich prsia, pokožku, nohy... Obdivuje mladé devy, svieže, štíhle a plné života. Výstižne ich prirovnáva k vázam, každá je iná, a to ich robí pre básnika zaujímavými:

,, Niektorá tvár má, prijať ruže.
Široká v hrudi, pre lupeň
a úzka nižšie, objať listy
a stonky vsadiť v priehlbeň.“

    Skutočnú lásku však básnik cíti k svojej manželke, ktorej venoval niekoľko básní. Je vychovávateľkou ich detí, starostlivou manželkou a dobrou priateľkou. Básnik ju obdivuje a ctí si ju, stále sa mu zdá rovnako krásna ako pred rokmi, keď sa stretli po prvýkrát:

,, Ale aj, a či preto práve,
tak vynikáš dnes v ženskom dave
jak vtedy : svietiš, šíriš svetlo.
Preto nič z teba neuvädlo.“

4) motív smútku, staroby a smrti 
Tieto motívy sa objavujú v jeho tvorbe prvý raz. Snáď je to pribúdajúcimi rokmi, snáď depresívnou jesennou atmosférou. Ani sám básnický subjekt nevie, ako sa zrazu objaví smútok a oberie ho o energiu, ktorou len pred chvíľočkou oplývali jeho básne. Začína si uvedomovať, že starne, že už nepatrí k tým spontánnym a energickým mladým ľudom, ktorým patrí celý svet

,, Ľudia aj bez príčin sú veslí.
ja vážny som. Aj moje litery.
Bohovia mladí, nevolajte ma.
Nepatrím k vám. Môj pohár chybu má.“ 

Zamýšľa sa nad zmyslom života, hľadá sám seba . Bojí sa, že čoskoro umrie, ale paradoxne nemá strach zo smrti samotnej, ale z toho, že umrie priskoro. Chce ešte ďalej tvoriť, skladať básne, cestovať... Názor na smrť radikálne zmení v básni ,,V prírode“. Zisťuje, že smrť nie je hrozná, ak za sebou človek na svete niečo zanechá a ak mal jeho život zmysel.

,, Aj umierať je krásne, len nech viem,
že aspoň potok sĺz sa za mnou valí
Kto v dáku lásku zakotvený je,
nezhynie, ak keď privalia ho skaly.“ 

Celkovo však v zbierke nenájdeme vyslovene pesimistické básne. Vždy existuje nejaká iskierka nádeje, viera do budúcnosti, túžba žiť. Tak ako vždy po neúprosnej a pochmúrnej zime príde jar, tak aj v básnikovi nakoniec zvíťazí optimizmus a nádej.

Rozbor vybranej básne:
Nočná pieseň
V náručí noci zápasím.
Konečne zhasnem, treba spať.
V postieľke dcéra, syn a syn.
Treba ich všetkých pobozkať.

Dotýkam sa ich ako stín,
muška, či nočný motýľ snáď.
V postieľke dcéra, syn a syn.
Izbička táto je môj hrad.

Dýchajú. Nikdy nezhasím
požiar ten, lebo mám ho rád.
V postieľke dcéra, syn a syn.
Ružami dýchajúci sad.

Cit svoj a um vdýchnem im.
No starosť svoju, tú im dať?
V postieľke dcéra, syn a syn.
Ešte ich nechcem rozplakať

- lyrická, rýmovaná báseň (ABAB)
hl.myšl : Báseň odráža hlbokú lásku básnického subjektu k svojim deťom.
obsah: Básnický subjekt v role starostlivého otca ukladá na spánok svoje tri milované deti. Pobozká ich, pohladí, sleduje, ako dýchajú. Prirovnáva ich k ružiam – sú nevinné a krásne, vyvolávajú v ňom potrebu ochraňovať ich pred všetkým zlým, pred starosťami reality dospelých. Chce do nich vložiť city a naučiť ich múdrosti.
bás. prostriedky: metafory: v náručí noci zápasím
cit svoj a um vdýchnem im
ružami dýchajúci sad
prirovnanie: dotýkam sa ich ako stín

- báseň je krásna svojou jednoduchosťou a zároveň emotívnosťou.
- autor touto, ale aj niektorými ďalšími básňami venovanými rodine, vybočil z rámca vitalizmu, ale senzualizmus tu zostáva prítomný.