Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek) býva často označovaný za básnika životného optimizmu a neúnavný hľadača lásky a harmónie. Vďaka svojej sviežej, spontánnej a zrozumiteľnej poézii sa dostal do povedomia predovšetkým mladšej generácie, u ktorej prebudil záujem o ľúbostnú lyriku. Jeho poézia sa stala výrazom generačného optimizmu, opojenia z krás dediny, mesta, práce i lásky. Do vienka dostal výnimočný básnický talent, čo sa prejavuje už od prvých stránok jeho početných diel. Je rodený básnik –,,poeta natus“. Sám hovorí, ,, Som hlas, čo zvučí na rozkaz bohyne poézie.“ 

Z literárnohistorického hľadiska ho zaraďujeme medzi predstaviteľov mladšej generácie slovenskej medzivojnovej literatúry. Je najvýznamnejším predstaviteľom vitalizmu a senzualizmu v modernej slovenskej poézii. Odozvy symbolizmu môžeme badať v jeho básnickom debute – zbierke Odsúdený k večitej žízni, ktorá odzrkadľuje ťaživé pocity zo zážitkov z detstva a čias vojny. Nasledujúce zbierky však znamenali radikálny obrat k životným pozitívam, vitalizmu a senzualizmu. Typickou vitalistickou zbierkou Cválajúce dni sa zaradil medzi najvýznamnejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie. Dielo dýcha mladosťou, láskou a nespútanou energiou do života. V zbierke Božské uzly rozširuje záber o ľúbostnú tematiku, nezabúdajúc ani na nevšedné detaily životnej reality. V zbierke Iba oči popri doterajšej tvorivej línii prehlbuje senzuálne vnímanie skutočnosti, využíva aj témy prírodné, sociálne a cestovateľské. Básnická skladba Básnik a žena je výpoveďou o citovom i mravnom význame lásky a o poslaní poézie. 

V druhom tvorivom období sa po desaťročnej odmlke vrátil k prírode a domovu ako hlavným inšpiračným zdrojom a touto poetikou poznačil zbierky Zrno, Hostina a Studňa. V posledných dvoch reagoval aj na vojnovú tragiku, vystupoval ako ochranca základných ľudských hodnôt, nezaprel však svoj senzualistický charakter. Po dlhšej odmlke vydal zbierku Obraz sveta, pre ktorú bolo charakteristické vitalistické videnie sveta. V zbierke Struny viedol básnické dialógy so svojimi priateľmi, zbierka Nerušte moje kruhy obsahuje cykly zo starších období. Z pozostalosti vyšiel výber básní Noc, láska a poézia a básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry Proti noci, ktoré obsahuje básne odmietajúce dobu násilia vo forme básnického komentára k udalostiam po r. 1948. Je autorom aj dvoch kníh pre deti (Maľovaná abeceda a Machule) a pútavej memoárovej knižky Poézia, moja láska.

OBRAZ SVETA (1958)
Jedným z jeho neskorších a možno povedať aj vyzretejších diel je básnická zbierka
Obraz sveta. Využíva v nej viacero motívov, ktoré spoločne vytvárajú mozaiku vtedajšieho sveta. Autor nám približuje svet, ktorý je blízky jeho srdcu, ale nerobí to už s nespútanou spontánnosťou, aká je typická pre jeho skoršie zbierky, ale s akousi duševnou vyzretosťou, ktorá súvisí s pribúdajúcimi rokmi. Stáva sa múdrejším a vážnejším, ale ešte stále sa dokáže radovať zo života, čo dokazujú aj niektoré typické vitalistické básne 
Autor využíva viacero tém, ktoré sa prelínajú, plynulo prechádzajú jedna do druhej. Evidentná je však aj autorova náladovosť, ktorá je spätá s ročnými obdobiami.Tu sa vynára najvýraznejší motív tejto zbierky, ktorým sa odlišuje od dvoch predchádzajúcich diel, reagujúcich na vojnovú tragiku. Je to motív prírody, ktorý býva spojený hlavne s emóciami, ktoré v v básnikovi príroda evokuje. Novým prvkom v jeho poézii je strach zo starnutia a smrti, objavuje sa smútok, clivosť a nostalgia za rokmi mladosti. Viaceré básne sú zasvätené hľadaniu zmyslu poézie a života.

Autor ďalej spracúva tému rodiny, svojich detí a milovanej manželky. V mnohých básňach rezonuje jeho láska k poézii a ženám. V neposlednom rade je tu prítomná autorova láska k vlasti. Celá básnická zbierka je teda tematicky rôznorodá, nepôsobí však chaoticky, aj keď sa to na prvý pohľad može zdať. Má veľkú výpovednú hodnotu, pretože básne sú usporiadané chronologicky podľa konkrétneho dátumu vzniku (sú uvedené vzadu v obsahu). Takto môžeme vidieť opodstatnenosť niektorých básní, ktoré súvisia s prírodou a ročnými obdobiami. 
Zbierka je rozdelená na osem častí - časových úsekov, podľa obdobia vzniku. Prvá časť, resp. básne v tejto časti, vznikali v rokoch 1948 -1949 a posledné v rokoch 1956 -1957. Teda medzi prvou a poslednou básňou uplynulo obdobie deviatich rokov. Pre iného lyrika možno dlhé obdobie, počas ktorého by sa jeho poézia menila, tvarovala. U Smreka je to iné. Jeho poézia je stále rovnaká, badať, že básnik už duševne vyzrel, a takými sa stali aj jeho básne. Je radosť ich čítať, lebo každá je iná a zároveň výnimočná. 
Uvediem teraz niekoľko hlavných tém, ktoré autor spracúva v tejto zbierke.