Émile Zola a naturalizmus v jeho tvorbe

ÉMILE ZOLA (1840 –1902 ) 

Émile Zola bol veľký románopisec a hlavný predstaviteľ naturalistickej školy.
Po smrti svojho otca prežíval s matkou pohnutú mladosť. Jeho štúdium na lýceu v Aix a v Paríži sa skončilo neúspešne a ako devätnásťročný sa ocitol na dlažbe Paríža bez diplomu. Dva roky biedil, kým ho prijali za úradníka do jedného nakladateľstva. Po začiatočných literárnych pokusoch v polovici šesťdesiatych rokov dosahuje úspech. Koncom 19. storočia musel z politických dôvodov utiecť do Anglicka. Zomrel tragickou smrťou za nevyjasnených okolností . 
Jeho debutovým dielom bol román Tereza Raquinová (1867), v kt. už badať znaky naturalizmu. Zolove prvé práce však boli len odrazovým mostíkom pre románový cyklus Rougon- Macquartovci, sociálny prírodopis rodiny za druhého cisárstva (1871-93). 

Toto dielo je vlastne akousi Balzacovou Ľudskou komédiou 2. polovice 19.storočia. Je to rozsiahly 20-zväzkový cyklus s naturalistickou koncepciou. Medzi najznámejšie romány tohto cyklu patrí Zabijak (1877) z prostredia parížskych krčiem. Uvádza do literatúry remeselníkov a robotníkov, o kt. dovtedy spisovatelia nemali záujem. Človek sa tu chápe ako biologický jednotlivec, kt. pod vplyvom dedičnosti a prostredia bieda a alkohol strhujú na úroveň divokého a nemysliaceho zvieraťa. Omnoho podarenejšie, hoci ešte stále s naturalistickými prvkami, zobrazil Zola robotníkov v románe Germinal (1885), kde opisuje hrozné pracovné podmienky baníkov a ich štrajkový boj. Robotníci tu nerezignujú v apatickej odovzdanosti osudu, aj keď nakoniec prehrávajú. Zola s obľubou líčil život masy ľudí vo veľ. kolosoch ovládaných zákonmi kapitalizmu, či už sú to bane, parížska tržnica ( román Brucho Paríža,1873) alebo svet veľkých bánk (román Peniaze,1891). Ďalší román Zem (1887) svojím drsným poňatím vidieckeho života spôsobil veľké pobúrenie. Ľudská beštia (1890) čerpá z prostredia železníc, Rozvrat (1892) popisuje prusko- francúzsku vojnu. Zola svoj zmysel pre pravdu a spravodlivosť dokázal verejným listom Žalujem (1898), v kt. kritizoval praktiky vtedajšej vlády.

NATURALIZMUS:
- z lat. naturalis =prírodný
- je to umelecký a literárny smer, kt. vznikol v 60.-80.rokoch 19. storočia vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšíril i do ostatných európskych krajín a Ameriky
-charakteristickým znakom n. je čo najvernejšie vystihnutie tzv. životnej pravdy , teda vernosť skutočnosti. Zakladateľ n. Émile Zola videl povinnosť literatúry v skúmaní zákonitostí, kt. predurčujú konanie človeka (vplyv dedičnosti a prostredia). V dôsledku takéhoto poňatia je charakter literárneho hrdinu oklieštený a skutočnosť sa podáva fotograficky popisne. N. predkladá nový, odvážny pohľad na sociálnu skutočnosť a pravdivé vylíčenie predovšetkým negatívnych stránok súdobej spoločnosti.

Znaky :
1) fotografická vernosť skutočnosti
2) zdôrazňovanie biologickej určenosti človeka
3) opis temných stránok života, vykreslenie spoločenskej spodiny s drastickými, krutými scénami

Znaky naturalizmu v diele Germinal:
1) autor zobrazuje nižšie spol. vrstvy – baníkov a robotníkov.
2) skutočnosť je zobrazená realisticky, fotograficky popisne
3) správanie postáv predurčujú pudy a prostredie, autorov prístup k nim je nestranne pozorovateľský