- rozvíjala sa na prelome 19. a 20. storočia
- kríza buržoázneho spoločenského zriadenia, ktorá má dopad na ľud; neistota vedie k tomu, že človek sústreďuje pozornosť na seba; umelci nezobrazujú objektívnu, ale subjektívnu skutočnosť, prechádzajú od rozumu k citu
- ľudia strácajú ideály, lebo sa blíži vojna; umenie sa vytráca, nastupuje veda
- literárna moderna prináša do umenia človeka samotára
- patrí sem: symbolizmus, dekadencia a impresionizmus – navzájom sa dopĺňali
- symbolizmus – vznikol vo Francúzsku koncom 19. storočia; základným stavebným materiálom je symbol, ktorý predstavuje myšlienku a je subjektívnym vyjadrením autora; veľkú úlohu v tvorbe autorov zohrával ich vnútorný svet
- dekadencia (úpadok) – je akýmsi predvojom symbolizmu; bol to výrazne individualistický, úpadkový, umelecký smer na konci 19. storočia
- impresionizmus (nálada, dojem) – vznikol vo výtvarnom umení; nepopiera objektívnu skutočnosť, ale tvrdí, že rôzni autori môžu vidieť objektívnu skutočnosť odlišne; zdôrazňovala sa forma diela na úkor obsahu; v literatúre sa nerozvinul ako čistý smer, ale ako tendencia
- parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom; autori tejto školy odmietali spätosť umenia so spoločenskou realitou, odmietali skutočnosť a jej problémy; podľa nich je zmyslom poézie dokonalá krása a umenie je samo o sebe cieľom
- symbolizmus a impresionizmus strácajú postupne v 10. – 20. rokoch 20. storočia svoj vplyv; symbolizmus si našiel uplatnenie skôr vo výtvarnom umení a impresionizmus zas v hudbe; umelci hľadajú nové spôsoby vyjadrenia a prechádzajú od pasivity k aktivite; sú tu prítomné revolučné myšlienky – jednotlivé prúdy si vytvárajú svoje programy a manifesty
- avantgardu delíme na dva prúdy: kubizmus – futurizmus – abstrakcionizmus a expresionizmus – dadaizmus – surrealizmus
- kubizmus – prejavuje sa najmä v maliarstve a sochárstve a zobrazuje objektívnu realitu v pravidelných geometrických tvaroch
- futurizmus – zrodil sa v Taliansku a je to vlastne oslava techniky a civilizácie, kult sily, pohyb, dynamika, čin, odmietanie noriem, ruch a tempo rodiaceho sa priemyselného sveta; literárny futurizmus používa odborné výrazy a nepoužíva interpunkciu

- abstrakcionizmus – kladie dôraz na neskutočné, iracionálne a zrieka sa objektívneho zobrazovania sveta
- expresionizmus – vznikol v Nemecku; charakteristická je citovosť, subjektívnosť a ľudskosť; odsudzuje vojnu, zdôrazňuje osobný postoj a vzťah človeka ku skutočnosti
- dadaizmus – vznikol vo Švajčiarsku; odmieta staré tradície a znamená návrat k detskému svetu, jeho bezstarostnosti, hravosti a čistote, ako protikladu k 1. svetovej vojne; iniciátorom dadaizmu bol Francúz Tristan Tzara; uprostred jeho básnickej tvorby stojí človek so všetkými problémami modernej civilizácie a s pocitmi večného strachu o svoju existenciu
- surrealizmus – nadviazal na dadaizmus; surrealisti sa snažili slovom zachytiť citové pohnútky, vzruchy a zážitky, ktoré im diktovalo podvedomie; dôležitými znakmi ich tvorby boli sen, podvedomie, fantázia a psychický automatizmus (automatické písanie, voľné radenie myšlienok); jeho hlavným predstaviteľom bol Andre Breton
- slovenská literárna moderna – nastupuje začiatkom 20. storočia; reaguje na buržoázne spoločenské vzťahy a nadväzuje na svetovú modernu a literárne tradície, ale hľadá aj nové umelecké postupy; autori vyjadrovali svoje dojmy, zážitky, opisovali lyrického hrdinu a sociálne problémy; bojovali za spoločný cieľ – národnú slobodu, a tak vznikol Zborník slovenskej mládeže, v ktorom sa predstavuje mladá generácia autorov s ich národnými myšlienkami (hl. Ivan Krasko)
- objavujú sa tzv. básne v próze alebo lyrická próza, ktorá zobrazuje reflexívne a dojmové zobrazovanie skutočnosti; básnici používajú voľný verš
-vydávali sa časopisy – Prúdy, Verlain, Rusi, Maďari
- Ivan Krasko, Janko Jesenký