PERIODIZÁCIA
1. staroveká literatúra (3000 p.n.l – 5.stor. n.l )
staro-orientálna (sumerská, egyptská, hebrejská, čínska, indická)
antická (grécka, rímska)
2. stredoveká literatúra (5.stor. – 12/13.stor)
3. humanistická a renesančná lit. (13/14.stor. – 16.stor.)
4. baroková lit. (15/16.stor – 17.stor.)
5. klasicistická lit. (17. – 18.stor.)
6. romantická lit. (prelom 18. a 19. stor. – 1.polovica 19.stor.)
7. realistická lit. (1.polovica 19.stor s rôznymi obmenami až do dnes)
8. literárna moderna (koniec 19.stor. – začiatok 20.stor)
9. medzivojnová lit. (1918 – 1945)
10. literatúra po roku 1945
11. súčasná literatúra

KLASICIZMUS
Pochádza z latinského slova classicus =vzorový, príkladný. Bol to umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta IV. Bol to smer, ktorý prinášal umenie prispôsobené prevažne potrebám dvorskej spoločnosti.
Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody. Vzorom pre nich bolo antické umenie (dokonalosť jazyka a formy). Žánre sa delili na vysoké a nízke.
Vysoké žánre spracúvali vznešené námety (historické, nadčasové), písali o vznešených hrdinských skutkoch. Hrdinami boli vojvodcovia, rytieri, ktorí uprednostňovali povinnosť a rozum pred citom, láskou a vášňou. Patrili sem drámy, eposy, ódy a elégie.
Nízke žánre spracúvali námety z bežného života meštiakov, ale častokrát sa v nich spoznali príslušníci aj najvyšších spoločenských vrstiev. Patrili sem bájky, komédie a satira.
Filozofickým podkladom klasicizmu bola racionalistická filozofia Reného Descartesa. Racio = rozum uprednostňuje pred dušou. Podľa klasicistou literatúra mala byť súladom pravdy, krásy a dobra. Autor bol dosť obmedzovaný rôznymi pravidlami vzhľadom na žánre, ktoré klasicizmus uprednostňoval. Autori nemohli zaujať vlastný subjektívny postoj k udalostiam, o ktorých písali. Pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval v roku 1674 Nicolas Boileau vo svojom diele Básnické umenie a vyžadoval v ňom harmonickú súmernosť, logickú jasnosť, jednoduchosť sujetu, presnosť jazykového vyjadrovania a dodržiavanie štýlu. Napísal aj o sonete – prečo sa skladá zo 14 veršov, prečo 2 trojveršia a 2 štvorveršia.
Bola vypracovaná aj teória klasicistickej drámy – vyžadovala si jednotu času (príbeh sa musel odohrávať v priebehu 24 – 30 hodín), jednotu miesta (dej sa odohrával na jednom mieste – obyčajne na paláci) a jednotu deja (vylúčené boli vedľajšie dejové línie). Vystupoval tu tzv. rezonér (postava, ktorá komentovala dej a vyjadrovala mienku autora). Tieto drámy boli veršované.

Pierre Corneille
- jeden z najznámejších autorov v oblasti dramatickej tvorby
- tragédia Cid - konflikt založený na rozpore medzi láskou a cťou. Námet zo španielskej rytierskej literatúry. Hrdinovia sú odvážni, vznešení, s vypätím síl prekonávajú prekážky, kvôli morálnej povinnosti sa vzdajú lásky. Hra je bez vedľajších epizód, vystupuje tu malý počet postáv, dej a psychologická kresba postáv sa sústreďujú na jediný cieľ: Rodrigo = Cid zabije otca svojej milej Chimeny, ktorý urazil jeho otca. Chimena žiada jeho smrť napriek tomu, že ho miluje. Nakoniec kráľ pošle Rodriga bojovať proti Maurom v nádeji, že čas všetko zahojí. Záver hry je tragický.

Jean Baptiste Moliere (Poquelin)
- francúzsky predstaviteľ komédie, celý život zasvätil divadlu, viedol kočovný spôsob života
- Lakomec - komédia v 5 dejstvách, dej sa odohráva v Paríži. Harpagon je lakomec, od svojho sluhu vyžaduje bdelosť nad svojím majetkom, v závere odmieta zaplatiť policajnému komisárovi vyšetrujúcu krádež jeho majetku, jeho vlastného pokladu, čím sa prejavuje ako neskutočný lakomec. Hra dodržiava jednotu času, miesta a deja, autor ju však napísal v próze, čo odporovalo klasicistickému vkusu. Harpagonský motív Moliere prevzal z Plutovej Komédie o hrnci.
-komédie Mešťan šľachticom
Zdravý nemocný