REČNÍCKY ŠTÝL A JEHO ÚTVARY
Ústnosť
- je vždy realizovaný v ústnej podobe. Adresát je známy, treba ho osloviť, je prítomný, teda môže prichádzať k interakcii rečníka a poslucháča. Rečník si pomáha mimojazykovými prostriedkami – mimikou a gestami.
Sugestívnosť
- dosahuje sa používaním prostriedkov z iných jazykových štýlov: umelecký štýl – metafora, hyperbola, rečnícke otázky, nedokončenosť vety, citoslovcia, expresívne slová, dramatizujúce prostriedky; náučný štýl – názorné prvky; administratívny štýl – faktografia
Verejnosť
- rečnícky štýl je štýlom verejného rozhovoru jednotlivca a kolektívu, musí teda využívať prostriedky, ktoré sú pre širokú verejnosť zrozumiteľné a vhodné. Rečník uprednostňuje ľahšie sledovateľné kratšie vety pred zloženými súvetiami, výraznú intonáciu, málo ťažkých cudzích slov a snaží sa používať všeobecné pojmy
Názornosť
- dosahuje sa používaním frazeologických jednotiek, citátov, príkladov, faktografických údajov a výrazovými prostriedkami náučného štýlu
Adresnosť
- rečník má pred sebou adresáta (poslucháča). Na vytvorenie vzájomného kontaktu využíva kontaktové slová (oslovenia), dialogizujúce gramatické kategórie (1. a 2. osoba), rečnícke otázky.

Agitačno-propagačné prejavy (presviedčajú)
- politická reč – zjazdový, parlamentný, agitačný prejav
- súdna reč – obhajoba, obžaloba
Náučné prejavy (vysvetľujú)
- prednášky
- referáty a koreferáty – politický, vedecký, organizačný
- replikové príspevky – diskusný, polemický, debatný
- cirkevné prejavy – kázeň
Príležitostné prejavy (komentujú)
- verejné - slávnostný prejav – jubilejný, spomienkový, gratulačný
- rámcový prejav – privítací, otvárací, záverový, pozdravný
- informačný prejav – konferenciersky, výstraha, výzva, rozkaz
- rodinné – stolový, sobášny, uvítací, pohrebný