Forma: epika
Žáner: utopistický román
Hl. myšlienka: varovanie pred totalitnými režimami

Hl. postavy: Winston Smith – radový člen vonkajšej Strany, navonok sa pretvaruje, ale vo vnútri sa búri proti Strane, miluje Júliu Júlia – tiež členka vonkajšej Strany, navonok sa tvári ako zapálená straníčka , ale tajne zvádza členov strany (to je trestné), miluje Winstona O´Brien – člen vnútornej strany a ideopolície, naláka Júliu a Winstona na  tajnú odbojovú organizáciu Bratstvo, ale vskutočnosti ich vedie do väzenia

Vedľ. postavy: pán Charington – agent ideopolície, Winston a Júlia sa u neho stretávajú
Parsons – on a jeho rodina sú Winstonovi susedia
Symes – Winstonov spolupracovník, pracuje na novom jazyku Strany, tzv.
newspeaku, je vaporizovaný

Kniha má 2 úrovne. Prvá je dejová: príbeh Winstona a Júlie a ich boj so Stranou o vlastnú myseľ. Druhá je politologická a opisuje fungovanie úplne totalitnej spoločnosti.

Dej:
Winston Smith je pracovníkom Ministerstva pravdy(Pramini). Jeho každodennou úlohou je prepisovať staré novinové články tak, aby zodpovedali tomu, čo momentálne tvrdí Strana. Napríklad v jeden deň bolo oznámené, že prídel čokolády sa znižuje z 30g na 20g. On dostal za úlohu prepísať článok starý pár mesiacov, v ktorom Veľký Brat(vedúca osobnosť strany, nikto ju osobne nevidel) hovorí, že prídel čokolády neklesne nasledujúce roky pod 30g. On tento článok prepíše, aby neodporoval súčasnosti. No na druhý deň už sú po celej krajine oslavné pochody, lebo Veľký Brat zvýšil prídel čokolády z 10g na 20g. Toto prepisovanie pravdy je okrem vývoja newspeaku jedinou náplňou práce Ministerstva pravdy(Pramini). Aj keď Winston navonok udržuje pretvárku, snaží sa nájsť niekoho, kto si tiež uvedomuje túto manipuláciu s minulosťou. Doma si vedie denník, do ktorého si zapisuje svoje pocity a myšlienky. To je trestné, pretože nesmú existovať písomnosti, ktoré by neboli pod kontrolou Strany. Je dosť obtiažne písať denník, lebo papier sa nedá kúpiť v normálnych obchodoch a v každom byte je televízna obrazovka, ktorá sa nedá vypnúť a funguje zároveň ako kamera a mikrofón.

No v jeho byte je roh, do ktorého obrazovka nevidí. No aj tak ho písanie stojí veľa nervov, lebo ideopolícia náhodne prehľadáva byty a on musí denník schovávať. V práci sa mu páči Júlia, ale tej sa ani neodváži prihovoriť, lebo je členkou antisexuálnej ligy a je zapálenou členkou Strany. Nakoniec mu ale sama dá najavo, že ho miluje. Tajne sa začnú stretávať u pána Charingtona v chudobnej štvrti. Tak sa začalo ich krátke obdobie šťastia. Júlia si tiež uvedomuje lži a krutosť Strany, ale na rozdiel od Winstona jej vadia iba osobné obmedzenia a nezastavuje sa nad ničením histórie a filozofickými otázkami dobra a zla. Jedného dňa im O´Brien ponúkne členstvo v tajnej odbojovej organizácii Bratstvo. Dá im Knihu, v ktorej je popísaný celý systém fungovania Strany a štátu Oceánia a takisto celého vtedajšieho sveta.
O´Brien je však agent ideopolície tak ako aj pán Charington a pri čítaní knihy sú obaja zatknutí a odvedení na Ministerstvo lásky(Lamini). Tam sa najprv stretne so susedom Parsonsom. Toho udala šesťročná dcéra, lebo zo sna rozprával: „Preč s Veľkým Bratom!“(deťom v škole rozdávali fonendoskopy, aby mohli špehovať za dverami). Podmienky v spoločnej cele sú neľudské, strážcovia bijú koho chcú, je zakázané rozprávať sa. Po nejakom čase (svetlá sú stále zapnuté, nikde nie sú hodiny a väzni strácajú pojem o čase) je Winston prenesený do osobitnej cely, kde sa stretáva s O´Brienom, ktorý mu začne pomaly mučením a drogami vymývať mozog. Konečným cieľom je presvedčiť Winstona, že objektívna realita neexistuje a celý svet sa nachádza len vo vedomí človeka a ten je povinný prispôsobovať ju tomu, čo Strana vyhlási za skutočné.