VI.
Spievajú pesničku o láske.

VII.
Veľkú časť venuje básnik úvahám o zlobe a márnosti sveta. Obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchému ľudu, z nezáujmu o život prostých ľudí. Nie sú takí hlúpi, za akých ich pokladajú, nemajú však možnosť rozvíjať svoje schopnosti. Bohatých nikdy nezaujímal život chudoby a nikdy neboli ochotní pomôcť. Skôr naopak. Michal je v lese, kde robotníci rúbu stromy. Dáva na nich dobrý pozor. S jedným Janom sa aj pobil, lebo ho neposlúchal. Michalovi je ľúto že rúbu tento les.
V jeden deň sa Michal opäť vybral za rubačmi. Vonku bola búrka, vietor fúkal. Hanka ho presviedčala aby ostal doma, ale Michal sa nenechal presvedčiť. Vysvetlil jej, že sa nemá čoho báť. Tak išiel. Hanka ostala sama doma. Musela upratať, navariť, o dieťa sa postarať, zvieratá nakŕmiť. Deň sa vyjasnil, Michal mal pravdu. Hanka sa tomu veľmi potešila. Vybrala sa prať ku potoku. Keď prala, zrazu sa z lesa vynorili dvaja muži na koňoch. Prvý bol pekne oblečený mal tmavé vlasy a fúzy...bol to Artuš Villáni. Hneď za ním pomalšie cválal jeho sluha Jano. Boli na poľovačke ale žiadnu zver nenašli. Sluha mu povedal, že to preto, lebo tu je zlý hájnik. Pán sa pýtal na meno hájnika a šli pred Michalov dom. Hanka v tom čase doprala s šla ku domu. Keď zbadala dvoch jazdcov, veľmi sa zľakla. Chcela sa schovať, ale nebolo kde. Keď ju Artuš zbadal, prihovoril sa jej. Ona mu povedala, že je hájnikova žena. On nevedel uveriť, že taká mladá a už má muža. Vypytoval sa jej ako sa im darí, či im nič nechýba. Hanka povedala, že sa majú dobre a že im nič nechýba.

Artuš ju požiadal o krčah vody. Hanka mu ho doniesla. No zdalo sa, že sa len pretvaruje, že pije, aby mohol dlhšie byť v jej prítomnosti. Po dlhej chvíli jej podal džbán, poďakoval a štipol ju za líce. Hanka sa odtiahla a smelo mu povedala, že nie je žiadna pobehlica, má muža. Artuš sa jej vypytoval, či sa naňho hnevá, že nič neurobil. Hanka mu povedala, že sa nehnevá a že by už mali ísť. Artuš chcel aby mu odtrhla zo svojej záhradky nechtík na znak zmierenia. Hanka mu ho odtrhla a podala. Artuš sa ponúkol, že môže Michalovi niečo odkázať, ak by Hanka chcela. Hanka mu povedala svoj odkaz a rozlúčili sa. Hanke odľahlo, keď už zašli do hory a nebolo ich vidieť. Keď vylievala zvyšnú vodu z krčahu zbadala zlaté peniaze. Nechápala skadiaľ sa tu vzali. Najprv si myslela, že ich Artuš stratil. No nevracal sa po ne. Nevedela čo s nimi má urobiť. Zozbierala peniaze do krčahu a hodila ho do potoka. Myslela si, že jej ich schválne nechal. Večer sa Michal vrátil domov unavený a hladný. Hanka mu varila večeru. Vypytovala sa ho na tých dvoch mužov, ale on jej iba odvrkával.

VIII.
Maliniarky
Čas plynie. Hanka je sama doma, zasa upratuje alebo varí. Okolo chalupy je ticho, keď sa tu zrazu objavia dve malé deti- Janko a Ondrej. Ústa aj ruky majú zababrané od malín. Zašli k potoku. Chvíľu sa zabávali až skončili pred Hankinou chalupou obdivujúc parohy čo viseli nad dverami. Vtom vyšla Hanka z pitvora. Pýtala sa detí, kde boli a či boli sami. Janko bol hladný, tak im obom natrela chlieb s maslom. Keď obaja dojedli, vyprevadila ich a ukázala i cestu domov. No po chvíli deti utekali naspäť ku chalupe. Za nimi cvála na koni Artuš. Hanka bola znepokojená, prečo zasa prišiel. Zastal pred chalupou. Hanka mu povedala, že Michal nie je doma ale on neprišiel za ním ale za ňou. Vykričala mu, že ju len do hanby privedie a o muža pripraví. Povedala mu, čo urobila s tými peniazmi čo jej nechal, vošla do chalupy a treskla dverami. Artuš zliezol z koňa a priviazal ho o konár. Vybral sa za Hankou do chalupy. Lenže dvere boli zamknuté. Búchal, kričal, nazeral do okna no nikto mu neotvoril. Čakal tam hodinu a potom sa pobral naspäť domov. Keď prišiel Michal domov, čudoval sa že je konár na javore polámaný. Pýtal sa Hanky a ona mu povedala, že to bol vietor.

IX.
POĽOVNÍCKE
Autor opisuje krásy jesene. Na Podvršie došiel odkaz od pána Artuša nech na ďalší deň nikto nepracuje, lebo sa chystá na lov. Hájnici mali pripraviť svoje revíre a zabezpečiť aby pán čosi ulovil. Lov sa začal. Pán Artuš nemal šťastie v love a nič neulovil. V jeho revíry niekto zastrelil srnca. Všetci poľovníci sa zbehli dokopy. Hájnik Habáň povedal Artušovi, že tá zver je otlčená. Artuš sa spýtal, kto je tu hájnik. Michal sa prihlásil. Artuš sa pýtal, kto skolil toho jeleňa. Michal sa zasa prihlásil. Pán ho za to nepochválil. Všetci okrem Michala pokračovali v love. Úlovky už boli oveľa lepšie a hojnejšie. Pán Artuš potľapkal svoju korisť a tým sa lov skončil. Pripravili oheň a už len jedli, pili a zabávali sa. Len Michal sedel pri ohni ticho. Habáň sa mu zrazu prihovoril a nechápal prečo sa naňho Michal hnevá. Habáň si zrazu spomenul, že dnes je Michala, vykríkol to a zrazu začali Michalovi všetci gratulovať. Zrazu sa pred nimi zjavil jeleň. Artuš prikázal Michalovi, aby ho skolil. Artuš niekam odišiel.
Hanka bola medzitým v chalúpke. Šila a vôbec sa jej nedarilo. Nič sa jej v ten deň, ktorý trval ako týždeň, nedarilo. To preto, lebo sa ráno pohádala s Michalom. Ona sa oňho veľmi bojí a on sa vysmieva. Artuš sa blížil ku chalupe. Dookola ju poobzeral a keď nikoho nevidel, vošiel dnu. Hanka bola vystrašená keď ho zbadala v izbe. Nedal jej pokoj, súperili až ho prebodla. Keď prišiel Michal domov, zbadal Artuša ležať v kaluži krvi. Hanka bola vystrašená. Vy rozprávala mu čo sa stalo. Michal ju pochopil a prinútil ju, aby súhlasila so všetkým čo vykoná a nikomu nepovie pravdu. Hanka v tom zmätku prisahala. Zakrátko prišli poľovníci a rozchýrili, že pán sa stratil. Michal išiel za nimi a povedal im, že Artuš obťažoval jeho ženu, tak ho zabil. Až vtedy Hanka pochopila, načo Michalovi prisahala. Všetci boli veľmi prekvapení. Polesný ho chcel zatknúť ale Michal povedal, že to urobí sám. Na druhý deň sa udal.