Na jeseň roku 1680, v ulici St. Honoré, v dome Madeleine de Scuderi, neskoro o polnoci zabúchal ktosi mocne na dvere. Baptiste, ktorý v slečninej domácnosti zastával funkcie kuchára, sluhu i dverníka odišiel na svadbu svojej sestry, a tak v dome bdela už iba slečnina komorná Martiniérová. Po dlhom váhaní, aj keď sa veľmi bála, sa rozhodla otvoriť. Za dverami stál muž, ktorý chcel súrne hovoriť so slečnou Scuderi. Keď odchýlila dvere takmer odpadla od hrôzy, pretože ten človek mal pri sebe dýku. Martiniérová začala volať o pomoc a muž jej rýchlo vtisol do rúk malú skrinku, ktorú mala dať slečne, a odišiel. Onedlho sa vrátil späť Baptiste, ktorému všetko rozpovedala. Obaja sa zhodli, že ráno to povedia aj slečne Scuderi. Obaja sa však veľmi obávali, pretože Paríž bol práve dejiskom tých najhroznejších zločinov – pomocou jedu, ktorý v ľudskom tele nezanechával nijakú stopu bolo zavraždených mnoho ľudí a zločinecká banda bodnutím dýky do srdca zabíjala a okrádala ľudí o bohaté šperky.

Na druhý deň slečna Scuderi otvorila tajomnú skrinku. Našla v nej náramky a náhrdelník a na dne zložený lístok. List dostala od ľudí, ktorí zabíjali a okrádali ľudí o šperky.
Slečna Scuderi sa pobrala k markíze de Maintenon a tam jej všetko porozprávala. Markíza spoznala, že šperky vyrobil zlatník René Cardillac, ktorý bol veľmi šikovným, no zároveň aj podivným zlatníkom. Pani Maintenonová si dala Cardillaca zavolať a ten, keď si vypočul celý príbeh a potvrdil, že šperky vyrábal on, daroval ich slečne Scuderi.
Po niekoľkých mesiacoch sa slečna Scuderi viezla v koči. Na moste jej ten istý muž, ktorý jej dal aj balíček so šperkami hodil lístok, v ktorom bolo napísané, aby náhrdelník a náramky pod nejakou zámienkou dodala Cardillacovi. Rozhodla sa, že pôjde k zlatníkovi, no keď tam prišla, dozvedela sa, že Reného Cardillaca našli mŕtveho a jeho tovariš Olivier Brusson je vrahom. Cardillacova dcéra Madelon kričala, že Olivier je nevinný. Olivier bol jej milencom. Slečna Scuderi si dievča vzala k sebe.

Madelon vyrozprávala slečne Scuderi ako sa to naozaj stalo – Olivier niesol Cardillaca domov, pretože ho v jeho prítomnosti zranili. Keď ho však doniesol domov, zomrel. A ráno, keď domáci ľudia vnikli do domu, Oliviera ako vraha odvliekli do väzenia.
Slečna Scuderi sa rozhodla nevinného Oliviera zachrániť. Obrátila sa na predsedu la Regnieho, ktorého chcela presvedčiť o Olivierovej nevine. No predseda jej povedal všetky dôkazy, ktoré hovorili o Olivierovej vine. Slečna Scuderi chcela Oliviera vidieť, no keď vošla do miestnosti, upadla do bezvedomia – bol to ten istý človek, ktorý jej hodil do voza list a priniesol skrinku s klenotmi.

Olivier sa chcel stretnúť a porozprávať so slečnou Scuderi. Prezradil jej, že Cardillac bol vrahom a zlodejom šperkov, a že on ho nezavraždil. Slečna Scuderi si najala najlepšieho parížskeho advokáta, navštívil ju aj gróf z Miossensu, plukovník kráľovskej gardy, ktorý sa priznal, že sám zabil Cardillaca. Kým slečna Scuderi prosila o milosť kráľa, Miossens vypovedal pred súdom. Nakoniec však kráľ, ktorého presvedčila slečna Scuderi, oslobodil Oliviera Brussona. Zanedlho mal s Madelon svadbu a odsťahovali sa do Ženevy. O rok neskôr vrátili všetkým okradnutým ich šperky.