referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Jozef Gregor-Tajovský: Hlucháň
Dátum pridania: 28.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: marge
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 191
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
Druh – epika, forma – próza, žáner – monografická poviedka. Dej sa sústreďuje okolo hlavnej postavy, ktorou je Juro Kotliak, prezývaný „Hlucháň“.
Autor vystupuje ako rozprávač, ako jeden zo zemlianky, do ktorej sa Juro dostane.
Poviedka pochádza z cyklu Rozprávky z Ruska.
Dej sa odohráva v období prvej svetovej vojny na oravskej dedine a neskôr priamo na fronte.
Idea – autor vyjadruje protest proti vojne a proti spoločnosti, ktorá dovolila, aby aj mrzák išiel na vojnu.
Téma – autor chce ukázať, ako vojna vplýva na jednoduchého človeka, ktorý o nej nič nevie.
Realizmus sa prejavuje v jazyku prostých ľudí, autor používa hovorové a nárečové slová, ktorými charakterizuje hrdinu a vyjadruje svoj vzťah k nemu.

Dej je jednoduchý:
Juro Kotliak je ženatý gazdovský sluha, od narodenia hluchý. Po vypuknutí vojny z dediny povolávajú chlapov a nakoniec i jeho, hoci dobre nepočuje. Vyučili ho tak ako zdravých a poslali ho na front, kde je každý odkázaný sám na seba. Najprv robil na stráži, no napokon mu uznali jeho invaliditu a ostával v zemlianke, vartoval zemiaky a varil. Ostatní vojaci si z neho spočiatku robili posmech, ale keď spoznali jeho dobrotu a obetavosť, obľúbili si ho. Zomrel, keď bol na stráži, vojaci napísali jeho žene a urobili mu kríž na hrob.

Charakteristika Jura Kotliaka:
Juro Kotliak je ženatý gazdovský sluha, otec troch detí. Je prezývaný „Hlucháň“, jeho hluchota závisí od splnu mesiaca, raz počuje a raz nie. Je to jednoduchý človek, pre neho je vojna niečo neznáme, ale vie, že je to niečo zlé. „Gazdovi dvaja zaťovia i druhí z dediny už šli, a Juro len počúva, že je ozaj vojna, a nevie, čo je to. Iba sa zhovára večerami so ženou a deťmi, že zlé niečo, keď i v kostole sa modlievajú: Od hladu, moru a vojny – vysloboď nás, Pane! a z obrázkov, ktoré v meste na jarmoku v panoráme videl, keď sa so ženou, ešte dievkou, za ruky vodili, predstaví sa mu obraz, že sa tam chlapi strieľajú, rúbajú, kolú...“ S vojnou si nerobil starosti, dokým ho nepovolali. Dúfal, že kvôli hluchote na vojnu nepôjde.
Velitelia sa vysmievali z jeho postihnutia, nikto ho nechcel do svojho pluku. Vôbec nepočul guľky. „Pred guľkami z povrchu zeme vše ho museli však zmykať, skrývať do zákopu, diery, jamy...“ Postavili ho na stráž pred zákopy, Juro sa bál, že ho obesia, ak pustí návštevníka len tak, preto na každého vyskočil a zaháňal sa puškou. Úradník Jura chválil, ale on vedel, že to nemyslí vážne. „Oficier sa smial a Jura chválil, ale Juro chápal, že je chvála neúprimná, a bol by plakal sám nad sebou, že si z neho páni dobrý deň robia.“ Postavili ho teda za zákopy a tam už bol skôr sluhom ako vojakom. V zemlianke varil a pral, kým ostatní bojovali – na vojne nemal čo robiť, bol tam zbytočný.

Bol veľmi pracovitý, iní sa zhovárali a postávali, on pracoval tvrdo celý deň. Keď ho presunuli do zemlianky, dozeral, aby nič nezmizlo, varil im zemiaky a vyváral bielizeň. Je veľmi nesmelý, neuvedomuje si svoju vlastnú cenu. „Hluchý, nerozumie, nevraví a plachý uhýba sa každému, sťahujúc sa do klbka ako slimáčik.“ Necítil sa byť rovný vojakom, nechcel sa premiestniť bližšie k ohňu. „Časom mohol sa preniesť bližšie k peci, ale on nie, necítil sa byť rovným druhým vojakom, ale len sluhom, a zostal pri dverách.“ Cítil sa byť im dlžen a nejedol, keď iní navarili. „Ak druhí chlapi doniesli a napiekli zemiakov, on nevzal, nejedol, len keď mu podali. Nezaslúžim. Vy robíte, a ja sa doma tlčiem...“ Cítil sa menejcenný.
Autor poukazuje na vzťah chlapov, Slovákov k Jurovi. Keď prišiel do zemlianky, každý sa tam staral len sám o seba. Vojaci si opekali zemiaky a nikto mu z nich nechcel dať. V skutočnosti neboli zlí, boli len hladní. „Neprajnosť, závisť nie od srdca, ale od žalúdka, z hladu, ako medzi hladnými psy...“ Juro teda ide spať hladný, a pred spaním sa modlí. „Aká prenikavá, úprimná modlitba. Juro akoby razom pochopil, kde je, v akom nebezpečenstve života, modlil sa a my načúvali, akoby sme sa nikdy nikto neboli modlili.“ Vtedy si aj neprajník uvedomí svoju chybu, prihovára sa mu a ponúka mu zemiačik. Juro si však uvedomuje, že ich nevykopal, ukazuje svoju hrdosť a odmietne ho.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.