cieľ: obroda človeka v duchu antických ideálov a znovuzrodenie antiky; súvis s rozvojom výroby a rozmachom buržoázie (objavy, vynálezy: Kopernik, Galilei, Gutenberg); odmietanie feudálnej a cirkevnej ideológie obrátenie k pozemskému životu, radostné prežívanie života racionalizmus (úcta k rozumu), senzualizmus (zmyslové poznanie), individualizmus (význam jednotlivca) podobne ako v antike; humanizmus – školské a učené kruhy, najskôr len latičina; renesancia – iba národné jazyky, jednoduchá štylistika; maliarstvo – objavenie perspektívy a anatómie L da Vici: Mona lsa, Posledná večera; Raffael: Sixtínska Madona, Michelangelo Buonarroti: freska Posledný súd, soha Mojžiša)
G. Boccacio – zakladateľ tal. renesančnej prózy, zbierka noviel Decameron
Miguel de Cervantes Saavedra – špan. román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – satira na rytierske romány + trpký obraz konfliktu sveta ušľachtilých ideálov a sveta tvrdej skutočnosti
W. Shakespeare – ang. historické hry, komédie (- hrdinovia bojujú o osb. šťastie a prirodzené vzťahy medzi ľuďmi: Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Veselé panie z Windsoru), tragédie (konflikty ľudskosti so zlom: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello); hrdinovia – myšlienkové a citové protiklady, nevzdávajú sa vznešených ideálov