Staroslovienska literatúra

Slovania nemali vlastné štátne zriadenie, žili v kmeňovom a rodovom zriadení, živili sa poľnohospodárstvom, rybolovom. Pravlasť Slovanov bolo Zakaukazko, z ktorého sa v 4. - 5. storočí sťahovali a vydali sa 3 smermi - na východ, západ a juh. K západným Slovanom patrili česi, slováci, moravania a poliaci, k východným slovanom patrili rusi, bielorusi, ukrajinci a južní Slovania osídlili takmer celý Balkán - srbi, chorváti, slovinci, bulhari. Prvým zriadením Slovanov bola Samova ríša, ktorú založil v 7. storočí franský kupec Samo. Slovania boli pohanmi a verili vo viacerých bohov - polyteizmus až neskôr, príchod Cyrila a Metoda začínajú vyznávať monoteistické náboženstvo.
Neskôr sa na našom území začínajú upevňovať 2 kniežatstvá - Moravské a Nitrianske. V Nitre bol vládcom Pribina a na Morave Mojmír, ktorý pobil Nitrianske kniežatstvo a vyhanl Pribinu. Spojením týchto dvoch kniežatstiev vznikla Veľká Morava.
Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. storočí. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti vplyvom východfranskej ríše - ich reč bola pre náš ľud nezrozumiteľná, franskí kňazi šírili kresťanstvo podľa latinskej liturgie, ktorá bola pre náš ľud nezrozumiteľná.
Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Rastislav sa obával, že frankovia ovládnu aj slovanskú kultúru.Cisár jeho žiadosti vyhovel a v roku 863 prišli do Veľkomoravskej ríše kňazi/učenci - misionári KONŠTANTÍN a METOD, ktorí pochádzali so Solúna - Macedónia (ich reč bola blízka reči nášho ľuďu).

Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
- zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy - MINUSKULA),
- vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu,
- zaviedli staroslovienske bohoslužby,
- vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.

Franskí kňazi, ktorí neuznávali kresťanstvo a mali vlastných bohov, začali strátať vplyv vo Veľkej Morave, a preto Cyril a Metod obvynili z bohorúhačstva a museli sa ísť obhajovať do Benátok, vtedajšieho sídla pápeža. Doteraz boli bohoslužobnými jazykmi len latinčina, grécky a hebrejský jazyk a učenci chceli presadiť aj staroslovienčinu. Pápež Hadrián II. ich požiadavke vyhovel a schválil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk a Metoda vymenoval za arcibiskupa.
Konštantín sa pre chorobu a vysoký vek už nevrtáli späť do Veľkej Moravy, ale vstúpil v Ríme do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a čoskoro umrel. Metod sa vrátil späť na Veľkú Moravu ako arcibiskup, čo bolo veľmi dôležité, lebo už mohol vymenúvať kňazov on a nemuseli ich vymenúvať franskí kňazi, teda už sme ich nepotrebovali. No, keď prišiel na Veľkú Moravu, knieža Svätopluk ho uvrhol do väzenia, z ktorého bol prepustený až po 3 rokoch. Svätopluk podporoval franských kňazov, a preto Metod musel znovu pred pápežom Jánom VIII. obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po Metodovej smrti dal knieža Svätopluk vyhnať Metodových žiakov z krajiny, čo sa považuje za zánik staroslovienskeho písomníctva u nás.

Žiaci Cyrila a Metoda však pokračovali v ich činnosti aj v exile (Bulharsko - Kyjevská Rus - Sázavský kláštor)a zjednodušili hlaholiku a nový jazyk nazvali cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy - MAJUSKULA). Z Kyjevskej Rusi sa zachovali Kyjevské listy; Kyjevské zlomky. Zo Sázavského kláštora, teda z Česka sa zachovalo - Hospodine pomiluj ny, ktoré bolo napísané cyrilokou. Z Bulharska sa zachovalo dielo O písmenách, ktorého autorom je mních Chrabr, ďalšie dielo je Život Naumov.

Cyril a Metod preložili:
misál (omšovná kniha)
evanieliá (Nový zákon)
breviár (kniha pre kňaza)
žaltár (zbierka žalmov)
spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí

Ich tvorbu môžme rozdeliť na pôvodnú a prekladateľskú.
Cyril napísal PROGLAS - predspev k evanieliu, ide o prvú slovanskú báseň, ktorá oslavuje písmo, pozdvihuje ducha človeka a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Hovorí sa v ňom o tom, že jazyku je dôležité rozumieť, pretože k Slovanom sa cez písmo dostalo kresťanstvo. Bez slov a písmen je duša človeka mŕtva, pretože nemôže poďakovať Bohu. V ďalšej časti Proglasu Cyril chváli Slovanov, že pochopili nutnosť vzdelania a múdrosti a tým sa zbavili "zvieracieho" života. Báseň vyzdvihuje domáci jazyk - staroslovienčinu, vďaka ktorému bude vzdelanie prístupné pre široké vrstvy obyvateľstva.

Metod preložil Starý zákon okrem kníh Makabejských, Zákon súdny ľuďom je jeho pôvodným dielom a ide o prvý zákonník Slovanov.

Najväčšie pamiatky z Veľkomoravskej ríše sú:
Pochvala Cyrilovi Filozofovi; Moravsko-panónske legendy (predstavujú umeleckú prózu a zároveň historický dokument), ktoré tvoria dve legendy - Život sv. Metoda - autor pravdepodobne Gorazd (kratšia, vecnejšia, umelecky jednoduchšia, o jeho činnosti na Veľkej Morave, obsahuje správy o vymenovaní Metoda za arcibiskupa, končí sa jeho smrťou, ide o takmer realistický životopis) a Život sv. Konštantína - autor pravdepodobne Kliment (jeho detstvo, štúdium, misionárska činnosť, vykresľuje jeho boj s trojjazyčníkmi teda ľuďmi, ktorí uznávali len 3 bohoslužobné jazyky a objahobu slovanských bohoslužieb v Ríme; legenda je napísaná zložitejšie, obsahuje štylisticky náročnejšie výrazy a biblické citáty); Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda.

PROGLAS
"Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce."

Nezrozumiteľné slová prirovnáva k zvuku medeného zvona, hoci počujeme zvuky, ale nerozumieme im. Človeka bez poznania písma považuje za zviera. Duša človeka bez písma je mŕtva.

KONŠTANTÍNOVA REČ
"Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako?
Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu
rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte bezmocným, že nemôže toto dať, alebo závistlivým, že nechce."

V súčasnosti si pripomíname Cyrila a Metoda dňa 5. júla, kedy je sviatok sv. Konštantína a sv. Metoda.
Mnoho autorov sa inšpirovalo tematikou Konštantína a Metoda, napr:
J. Hollý - Cyrilometodiáda
- Svätopluk
Ladislav Nadáši-Jége - Svätopluk
Ivan Stodola - Kráľ Svätopluk
Počas matičného obdobia Jozef Palárik vydával časopis, ktorý sa venoval Konštantínovi a Metodovi.