Klasicizmus sa vyvíjal v druhej fáze slovenského národného obrodenia (1820 - 1835) a toto obdobie sa považuje za vrcholné obdobie klasicizmu
Pavel Jozef Šafárik
Napísal:
Písně světské lidu slovenského v Uhřích - zbierka ľudových piesní
Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých národov - písané po nemecky
Slovanské starožitnosti - najrozsiahlejšie a najzávažnejšie dielo, v ktorom sleduje osudy Slovanov do 10. storočia - prijatie kresťanstva. Hovorí, že aj Slovania sú spolutvorcami európskej kultúry. Dielo bolo napísané v češtine a prekladalo sa do mnohých jazykov.
Slovanský národopis - dielo o slovanskej minulosti
Týmito dielami a spismi reaguje na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a autor chcel ovplyvniť aj mladú generáciu - národnosť.

Ján Kollár
- študoval v Kremnici aj v Banskej Bystrici
- 30 rokov pôsobil ako evanielický kňaz v Budapešti, ako univerzitný profesor na viedenskej univerzite a zomrel vo Viedni a slávnostne ho previezli do Prahy a na cintorín v Olšanoch
Jeho slovenské vedomie sa rozvinulo v nemeckom Jene (študoval tu), ktoré sa stalo po porážke Napoleona strediskom nemeckej mládeže volajúcej po zjednotení všetkých nemeckých krajín. V Jene stretol aj svoju veľkú lásku Frideriku Schmittovú, do jej rodiny chodil pomáhať. Matka Frederiky jej vzťah s Kollárom nechcela dovoliť, že ona ju do barbarského Uhorska nepustí. Po smrti Frederikynej matky si ju zobral za ženu.

Základnou osou tvorby Jána Kollára bola idea slovanskej vzájomnosti. Myšlienka slovanskej vzájomnosti bola v Kollárovom čase oporou národnoho hnutia. Praktické uskutočnenie slovanskej vzájomnosti zakladal predovšetkým na výmene kultúrnych hodnôt. Neznamenala politické zjednotenie Slovanov, ani zjednotenie v jednej reči.
Ideu slovanskej vzájomnosti začal prirovnávať k štvorkmeňovej lipe (1 kmeň znamená jeden národ) - ruský, poľský, srbochorvátsky a československý (Slovensko považoval len za vetvu kmeňa, takže Slovensko nepovažoval za národ iba za jednu vetvu.
Na Kollárovu tvorbu zapôsobila idea slovanskej vzájomnosti a téma lásky.

Prvou zbierkou bola zbierka sonetov Básne Jána Kollára - vystupuje tu aj Friderika ako Mína, je to zbierka o láske. Hovorí, že láska k žene sa rovná láske k vlasti. Súčasťou zbierky sú aj epigramy (nápisy) a samostatná báseň Vlastnec ("Že vzdělanosti nemá náš lid, cizozemci mluvíte? Jakž? Vy musíte lidu zpívati, nám pěje lid") - epigram (vy hovoríte, že my nie sme vzdelaní, vy musíte spievať národu, u nás spieva každý) - oslava ľudovej slovesnosti

Zaslúžil sa o zbierku ľudových piesní - Národňie spievanky
Tiež napísal knihy:
O literárnej vzájomnosti medzi kmeny a nárečími slávskými
Hlasové opotřebie spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slovákov (proti štúrovskej slovenčine)

Jeho tvorbu ovplyvnili dvaja nemecký filozofi: Hegel, Herder
Herder tvrdil, že Slovania máj najkrajšiu a najlepšiu ľud. slovestnosť.

Písal po česky a nemecky, pretože bol evanielik.

Slávy dcéra
V tejto básnickej skladbe vyjadril autor najúčinnejšie myšlienku slovanskej vzájomnosti.
Prvé vydanie vyšlo v roku 1824 a obsahovalo - Prědspev, Sála, Labe, Dunaj
PRĚDSPEV je napísaný časomernou prozódiou (striedanie dlhých a krátkych slabík) v elegickom distichu - (žalospevné dvojveršie) hexameter (6 stôp) a pentameter (5 stôp), využíva už aj stopy (stopa - striedanie prízvučných a neprízvučných slabík - daktyl, trochej, spodnej; spodnej sa vyskytuje len v češtine, pretože tam neplatí rytmický zákon). Jednotlivé spevy majú formu sonetu (4433), sú písané voľným veršom a viazaným veršom.
Bolo napísané češtinou.

Obsahová stránka:
Témy: láska, idea slovanskej vzájomnosti
Předspev: O minulosti, prítomnosti a budúcnosti Slovanov. Naznačuje o čom bude dielo.
Prvé dvojveršie: o minulosti slovanov
Druhé dvojveršie: pozerať sa na prítomnosť; symbol Slovenska: Tatry
Tretie dvojveršie: idea slovanskej vzájomnosti (dubisko predstavuje ruský národ, ku ktorému by sa mali všetci Slovania pripútať - Kollár videl budúcnosť Slovanov vtom, že budeme spätý s Rusmi.

Druhé vydanie Slávy dcéry bolo v roku 1832 a obsahovalo:
Předspev
1. spev Sála
2. spev Labe, Rín, Vltava
3. spev Dunaj
4. spev Léthe - slovanské nebo
5. spev Acheron - slovanské peklo
V druhom vydaní už autor vypustil ľúbostné sonety, nahradil ich úvahami o idei slovanskej vzájomnosti.
Bolo napísané česko-slovenčinou.