Klasicizmus v slovenskej literatúre

Classicus - dokonalý, vzorový, vynikajúci, dlhotrvajúci (v každej dobe má svoju hodnotu a má čo povedať)
Klasicizmus ako umelecký smer vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XVI., prezývaného "kráľ slnko" - prezývali ho kvôli tomu, že sa vždy veľmi parádil a používal veľa zlata (farba slnka)

Znaky klasicizmu:
napodobňovanie prírody - Slnko a celá príroda sú dokonalé
návrat k antike
racionalizmus (Descardes: "Myslím teda som")
ideál krásy, lásky a dobra

V literatúre sa literárne žánre delili:
- vysoké: tragédia, epos, hymna, elégia
- nízke: komédie, všetky druhy próz

K L A S I C I Z M U S  V  S L O V E N S K E J  L I T E R A T Ú R E
Idea slovanstva, všeslovanskej vzájomnosti sa stáva aktívnym myšlienkovým prúdom slovenského národného obrodenia - posilňovanie vedeckého záujmu o slovanstvo, štúdium slovanských jazykov . . . V tomto období sa zakladali spolky a vydávali sa PREŠPORSKÉ NOVINY.

Slovenské národné obrodenie:
1. fáza: 1780 - 1820
Nastupuje Jozef II., ktorý pokračuje v reformách: zrušenie poddanstva, vydal tolerančný patent
Anton Bernolák - v roku 1787 uzákonil slovenský jazyk na základe západoslovenského nárečia (nemal dvojhlásky, fonetický pravopis, len i)
Jeho diela: Slovenská gramatika, Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Etymológia slovanských slov, Slovanko-česko-latinsko-nemecko-uhorský slovák
Jozef Ignác Bajza - sa ako prvý pokúsil uzákoniť slovenský spisovný jazyk; dielo AntiFándly, René mľádenca príhody a skúsenosťi - René na svojich cestách veľa videl, čo ho obohatilo. Toto dielo obsahuje príbehy zo skutočného života.
Juraj Fándly - ľudovýchovné diela - Pilní domajší a poľní hospodár; O úhoroch a čelách rozmlúvané; Zelinkár; Ovčiar; náboženské diela - Dúverná zmlúva mezi mňíchom a ďáblom

2. fáza: 1820 - 1835
Ján Hollý
Ján Kollár

3. fáza: 1835 - 1843
Ľudovít Štúr

4. fáza: 1843 - 1848
Obdobie romantizmu (štúrovcov)
Klasicizmus sa vyvíjal v druhej fáze slovenského národného obrodenia (1820 - 1835) a toto obdobie sa považuje za vrcholné obdobie klasicizmu
Pavel Jozef Šafárik
Napísal:
Písně světské lidu slovenského v Uhřích - zbierka ľudových piesní
Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých národov - písané po nemecky
Slovanské starožitnosti - najrozsiahlejšie a najzávažnejšie dielo, v ktorom sleduje osudy Slovanov do 10. storočia - prijatie kresťanstva. Hovorí, že aj Slovania sú spolutvorcami európskej kultúry. Dielo bolo napísané v češtine a prekladalo sa do mnohých jazykov.
Slovanský národopis - dielo o slovanskej minulosti
Týmito dielami a spismi reaguje na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a autor chcel ovplyvniť aj mladú generáciu - národnosť.

Ján Kollár
- študoval v Kremnici aj v Banskej Bystrici
- 30 rokov pôsobil ako evanielický kňaz v Budapešti, ako univerzitný profesor na viedenskej univerzite a zomrel vo Viedni a slávnostne ho previezli do Prahy a na cintorín v Olšanoch
Jeho slovenské vedomie sa rozvinulo v nemeckom Jene (študoval tu), ktoré sa stalo po porážke Napoleona strediskom nemeckej mládeže volajúcej po zjednotení všetkých nemeckých krajín. V Jene stretol aj svoju veľkú lásku Frideriku Schmittovú, do jej rodiny chodil pomáhať. Matka Frederiky jej vzťah s Kollárom nechcela dovoliť, že ona ju do barbarského Uhorska nepustí. Po smrti Frederikynej matky si ju zobral za ženu.

Základnou osou tvorby Jána Kollára bola idea slovanskej vzájomnosti. Myšlienka slovanskej vzájomnosti bola v Kollárovom čase oporou národnoho hnutia. Praktické uskutočnenie slovanskej vzájomnosti zakladal predovšetkým na výmene kultúrnych hodnôt. Neznamenala politické zjednotenie Slovanov, ani zjednotenie v jednej reči.
Ideu slovanskej vzájomnosti začal prirovnávať k štvorkmeňovej lipe (1 kmeň znamená jeden národ) - ruský, poľský, srbochorvátsky a československý (Slovensko považoval len za vetvu kmeňa, takže Slovensko nepovažoval za národ iba za jednu vetvu.
Na Kollárovu tvorbu zapôsobila idea slovanskej vzájomnosti a téma lásky.

Prvou zbierkou bola zbierka sonetov Básne Jána Kollára - vystupuje tu aj Friderika ako Mína, je to zbierka o láske. Hovorí, že láska k žene sa rovná láske k vlasti. Súčasťou zbierky sú aj epigramy (nápisy) a samostatná báseň Vlastnec ("Že vzdělanosti nemá náš lid, cizozemci mluvíte? Jakž? Vy musíte lidu zpívati, nám pěje lid") - epigram (vy hovoríte, že my nie sme vzdelaní, vy musíte spievať národu, u nás spieva každý) - oslava ľudovej slovesnosti

Zaslúžil sa o zbierku ľudových piesní - Národňie spievanky
Tiež napísal knihy:
O literárnej vzájomnosti medzi kmeny a nárečími slávskými
Hlasové opotřebie spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slovákov (proti štúrovskej slovenčine)

Jeho tvorbu ovplyvnili dvaja nemecký filozofi: Hegel, Herder
Herder tvrdil, že Slovania máj najkrajšiu a najlepšiu ľud. slovestnosť.

Písal po česky a nemecky, pretože bol evanielik.

Slávy dcéra
V tejto básnickej skladbe vyjadril autor najúčinnejšie myšlienku slovanskej vzájomnosti.
Prvé vydanie vyšlo v roku 1824 a obsahovalo - Prědspev, Sála, Labe, Dunaj
PRĚDSPEV je napísaný časomernou prozódiou (striedanie dlhých a krátkych slabík) v elegickom distichu - (žalospevné dvojveršie) hexameter (6 stôp) a pentameter (5 stôp), využíva už aj stopy (stopa - striedanie prízvučných a neprízvučných slabík - daktyl, trochej, spodnej; spodnej sa vyskytuje len v češtine, pretože tam neplatí rytmický zákon). Jednotlivé spevy majú formu sonetu (4433), sú písané voľným veršom a viazaným veršom.
Bolo napísané češtinou.

Obsahová stránka:
Témy: láska, idea slovanskej vzájomnosti
Předspev: O minulosti, prítomnosti a budúcnosti Slovanov. Naznačuje o čom bude dielo.
Prvé dvojveršie: o minulosti slovanov
Druhé dvojveršie: pozerať sa na prítomnosť; symbol Slovenska: Tatry
Tretie dvojveršie: idea slovanskej vzájomnosti (dubisko predstavuje ruský národ, ku ktorému by sa mali všetci Slovania pripútať - Kollár videl budúcnosť Slovanov vtom, že budeme spätý s Rusmi.

Druhé vydanie Slávy dcéry bolo v roku 1832 a obsahovalo:
Předspev
1. spev Sála
2. spev Labe, Rín, Vltava
3. spev Dunaj
4. spev Léthe - slovanské nebo
5. spev Acheron - slovanské peklo
V druhom vydaní už autor vypustil ľúbostné sonety, nahradil ich úvahami o idei slovanskej vzájomnosti.
Bolo napísané česko-slovenčinou.
Obsahová stránka:
1. spev
Bohyňa Sláva, ktorá predstavuje Slovanstvo. Na zasadnutí rady Bohov, hovorí Sláva o ťažkom živote Slovanov. Bohovia rozhodnú, aby Milek (syn bohyne Lady) stvoril dcéru Slávy, ktorá má odčiniť krivdy, ktoré boli napáchané na Slovanoch. Dostane meno Mina a všetky dobré vlastnosti Slovaniek. Mina (od Frideriky Vilhelmíny) sprevádza autora po slovanských krajinách, po nebi aj pekle.

2. spev
Zamýšľa sa nad vlastnosťami Slovanov, nabáda ich k vlastenectvu. Vyjadruje smútok nad stratou svojej lásky a dúfam, že ešte stretne lásku, kým je mladý. Autor naznačuje, že pravú vlasť nosíme len v srdci a zo srdca nám ju nemôže nikto zobrať. Nabáda Slovanov, aby sa spojili, a potom bude vlasť celá. Nabáda Slovanov k pracovitosti, nerobí rozdiely medzi chudobnýmia bohatými.
Kollár prirovnáva Slovanov k holubom a povzbudzuje ich, aby sa spojili a boli ako celok, boli svorní, nie rozdrobení.

3. spev
V treťom speve autor rozoberá budúcnosť Slovanov. Je veľmi kritický, ale verí, že nás čaká pekná budúcnosť. Mína sa mení na vílu a Kollár dúfa, že sa s ňou stretne v posmrtnom živote.
Hovorí, že slovanský jazyk bude slávny a zvyky, kultúra, veda Slovanov budú známe. A Slovania sa rozšíria do všetkých krajín.
Vystupujú tu aj duchovia, ktorý sa ho pýtajú koho má radšej a on povie, že pol lásky dá vlasti a druhú polku Míne.

4. spev - 5. spev
Inšpiroval sa Aligierovovo Božskou komédiou
Slovanské nebo Léthe - ľudia, ktorí prispeli k povzneseniu Slovanov - Anton Bernolák, Martin Hamuliak
Slovanské peklo Acheron - ľudia, ktorí proti Slovanom bojovali - Adam Mickijevič

Slávy dcéra - Dcéra slávy
"Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stúj, noho! posvátná místá jsou, kamkoli kráčíš,
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde času."
Ján Hollý
Pôsobil ako katolícky kňaz, raz keď horela fara, nemohol uniknúť, lebo bol chorý a skoro oslepol. Išiel na Dobrú vodu, kde ho pozval kamarát Lackovič. Tam ho prišli navštívť Štúr, Hodža, Hurban a povedali mu, že sa chystajú uzákoniť spisovný jazyk a Hollý s tým súhlasil.
Ján Hollý bol katolík, a preto písal bernolákovčinou.

Tvorba:
- preklady: Rozličné básne hrdenské, elegické a lyrické (preklady z gréckej a latinskej literatúry)
- lyriky: Selanky
- eposy: Svätopluk, Cyrilometodiáda (náboženský epos), Sláv
- písal aj elégie a ódy (Óda na krásnu záhradu)

Ovládal latinčinu a gréčtinu, eposy písal podľa vzoru Homéra a bol ovplyvnený gréckymi a rímskymi spisovateľmi.

Svatopluk

"Spívam, jak hrozní Svatopluk na Karlomana védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svúj od jeho vlády
oslobodiv národ, nepodlehlí stal sa panovník
a zmužilích veľké založil kráľovstvo Slovákov."

Ide o prvé umelecké spracovanie slovenských dejín. Skladá sa z 12 spevov, na začiatku každého spevu podáva autor krátky obsah. Dejovou osnovou eposu je Svätoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami a boje medzi slovenskými a nemeckými vojskami.
Je napísaný časomernou prozódiou v elegickom distichu. Je tu aj epická šírka - odbočuje od hlavného deja.

1. spev
invokácia - úvod, vzývanie bohyne básnictva Umky (Umka je odvodené od umenia a rozumu)
Nemci uväznia Svätopluka, pretože zradil svojho strýka a obávajú sa, že zradí aj ich. Nemci sa báli, že Svätopluk bude chcieť samostatnosť. Karolmanovi - franský (nemecký) kráľ, syn Ľudovíta Nemca - sa zjaví posol a hovorí mu, aby Svätopluka prepustil. Karloman ho nakoniec oslobodí. Avšak, Svätopluk sa musel oženiť s Karlomanovou dcérou. Tým, že sa s ňou oženil sa stal vazalom.

2. spev
Na počesť Svätopluka zorganizuje Karloman rytierske hry a víťaz získa za odmenu dubový veniec. V boji vyniká Britvald (z Franskej ríše).

3. spev
Černobog (alebo Černoboh) núti ľudí, aby sa vrátili k pohanstvu, no ľudia ho vysmejú, lebo už vyznávajú kresťanstvo. Samozrejme, že to Černoboga rozzúri a chce sa pomstiť Metodovi (on spolu s Cyrilom priniesli Slovanom kresťanostvo).
4. spev
Černobog sa zjaví členovi z rady starších Slavomírovi v podobe Rastislava a povie mu, že sa Nemci chystajú zaútočiť na Veľkú Moravu. Slavomír preto posiela posla do Franskej ríše.

5. spev
Zasadá rada starších. Nemci sa už chystajú na boj a Slovania nevedia, či budú bojovať alebo sa vzdajú a prijmú nadvládu Nemcov.

6. spev
Karloman pripravil hostinu a tu vyzval Svätopluka, aby porozprával o histórii Slovanov. Svätopluk povedal, že Slovania pochádzajú z Indie, no potopa ich vyhnala do Európy.

7. spev
Karloman daruje Svätoplukovi zbroj s najkrajším štítom, na ktorom je Svätý Michal v boji proti Satanovi. Svätopluk sa dal ovplyvniť a stane sa kráľom Veľkej Moravy, no musí to byť vazalské kráľovstvo.

8. spev
Nemci idú so Svätoplukom na Devín.

9. spev
Nemci sú pod hradbami Devína a Svätopluk ide vyjednávať so Slavomírom - Slovania nakoniec idú bojovať a len tak sa Nemcom nevzdajú. Slavomír navrhne Svätoplukovi, že ak sa pridá k Slovanom, stane sa kráľom. Svätopluk samozrejme súhlasí a za Britvaldom pošle Zvestoňa.

10. spev
Boj medzi Nemcami a Slovanmi.

11. spev
V boji pomáha Svätoplukovi aj Pán z nebies, ktorý posiela Michala, aby zabil Černoboga.

12. spev
Rozhodujúci boj. Slovania majú prevahu nad Nemcami. Britvald volí boj len so Svätoplukom, len oni dvaja proti sebe. Svätopluk nakoniec zvíťazí. Neďaleko miesto, kde bojovali Svätopluk a Britvald bojuje aj slovanský a germánsky boh.