Prvá časť: Vinicius sa vášnivo zamiluje do Lýgie, ktorú spoznal u Aulovcov a odvtedy na ňu nedokáže prestať myslieť. No nie je to ozajstná láska, ale vášeň a túžba. Nepozná totiž jej dušu, ale len túži po jej fyzickej kráse. Jeho túžba je však tak veľká, že Petronius, ktorý sa už nemohol ďalej dívať na utrpenie svojho priateľa, vymyslel plán, pri ktorom využil svoj vplyv na cézara Nerona. Nero mal odobrať Lýgiu Aulovcom a potom ju darovať Viniciovi. Lýgia mala Aulovcov veľmi rada a bola nešťastná, keď ju od nich odlúčili a odviedli ju na Neronov dvor. Musela sa účastniť jednej z hostín, na ktorú prišli taktiež Petronius a Vinicius, ktorý sa opil a vyzradil jej aj to, že mu ju cézar daruje a že je jeho. Lýgiina dôvera k nemu sa zmenila v strach a preto utiekla, spolu s jej otrokom Ursom. Keď sa to dozvedel Vinicius, zúril od zúfalstva a túžby, až kým Petroniova otrokyňa Euniké nepriviedla Chilóna, ktorý mu prisľúbil, že Lýgiu nájde. Chilón zistil, že Lýgia je kresťanka, a začal sa sám vydávať za kresťana, aby získal informácie. Neváhal aj presvedčiť Ursa, aby zabil nevinného lekára Glauka. Od Ursa sa taktiež dozvedel o nočnom zhromaždení kresťanov v Ostriane. Bol presvedčený, že tam bude aj Lýgia, a preto sa tam v noci vybral aj s Viniciom a najsilnejším gladiátorom Krotónom, ktorý im mal v únose pomôcť. V Ostriane si vypočuli čudné, im doposiľ neznáme učenie. Cestou späť sledovali Lýgiu, aby zistili, kde sa skrýva. Krotón napadol Ursa a Vinicius zatiaľ utekal zobrať Lýgiu. No keď sa vracal aj s Lýgiou v náručí, zbadal Ursa s mŕtvym Krotónom. Keby nebolo Lýgie, Ursus by zabil aj jeho.

Druhá časť: Kresťania zraneného Vinicia uchýlili v ich chudobnom príbitku, kde sa o neho starali a lekár Glaukos ho starostlivo ošetroval napriek tomu, ako sa k Lýgii previnil. Všetko mu odpustili a takisto aj Chilónovi, ktorý v minulosti Glauka zradil. Práve tu sa začína Vinicius meniť, uvedomí si, že násilím Lýgiu nikdy nedostane, spoznáva Lýgiu, ktorú postupne začína ozajstne milovať, kvôli jej duši, ktorá je čistá ako slza, prestane si všímať jej vonkajšiu krásu, ale začne vnímať vnútornú a uvedomí si, že keby bolo toto dievča ako ostatné ženy v Ríme, nemohol by ju milovať. Začal spoznávať kresťanov a ich učenie, ktoré sa mu zdalo také zvláštne a pre neho nepochopiteľné. Učenie, ktoré miloval, lebo ho vyznávala Lýgia, a zároveň nenávidel, pretože sa mu zdalo, že medzi nimi vytvára obrovskú priepasť. Lýgia taktiež spozorovala svoje city k Viniciovi a veľmi sa ich zľakla. Obviňovala sa, až kým jej apoštol Peter nepovedal, že na jej láske nie je nič zlé, ale radšej nech počká, ako sa bude Vinicius ďalej správať. Po návrate domov, Vinicius zistil, ako sa zmenil. Vôbec nedal zbičovať otrokov, ako to bežne robieval, keď našiel svoj dom rozhádzaný a otrokov poopíjaných. Bez Lýgie mu bolo čoraz ťažšie na duši, celé dni sa nemohol sústresiť na nič iné, ako na ňu. Jeho milosrdenstvo k otrokom ďalej pretrvávalo, až prišiel Chilón s informáciami o Lýgii. Chilóna dal zbiečovať, no potom, keď si pomyslel na Lýgiu a jej učenie, mu odpustil zvyšok trestu a vybral sa za ňou. Našiel apoštola Petra a vyznal sa mu zo svojich úprimných citov k Lýgii, aj zo svojej náklonnosti ku kresťanskému učeniu. Peter zavolal Lýgiu, ktorá sa tiež priznala, že Marcusa miluje a tak im dal požehnanie. Medzitým sa cézar s dvorom začal chystať do Antia a Vinicius musel ísť s nimi tiež. Nero napísal báseň o požiari Tróje, ktorá nebola ocenená publikom podľa jeho predstáv. Rozmýšľal, prečo jeho báseň neocenil dokonca ani Petronius a v jeho chorej mysli sa zrodil šialený a zvrhlý nápad – chcel podpáliť nejaké veľké mesto, aby sa mohol dívať, ako ho pohlcujú plamene a napísať o tom báseň – chcel podpáliť Rím. Viniciovi, ktorý sa ponáhľal do Ríma za svojou snúbenicou sa naskytol hrôzostrašný obraz – celý Rím bol v ohni. Pochytil ho obrovský strach, najväčší strach, aký môže byť a to strach o život milovanej osoby. Nikdy sa nebál väčšmi.