Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dušan Mitana: Nočné správy

ŽIVOT:
- narodil sa v Moravských Lieskových do robotníckej rodiny, tu navštevoval aj základnú školu
- 1964 – zmaturoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Novom Meste nad Váhom
- neskôr pracoval rok ako robotník
- 1965 – študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte v Bratislave, no štúdiá zanechal a pracoval v redakcii časopisu Mladá tvorba
- 1973 – 1974 – bol redaktorom časopisu Romboid
- od roku 1975 pôsobí ako profesionálny spisovateľ

ZARADENIE:
predstaviteľ slovenskej postmoderny, inšpiroval sa západnými autormi, najviac magickým realizmom

DIELO A JEHO ZNAKY:
- svoje poviedky začal uverejňovať v 2 pol. 60. rokov v Mladej tvorbe, prispieval aj do Slovenských pohľadov a Romboidu
- debutoval štýlovo rozmanitou zb. poviedok PSIE DNI (1970), ovplyvnený dielami súčasnej západnej literatúry, ktoré interpretujú zmysel ľudskej existencie ako absurditu a predstavujú život ako sled tajomností a náhod
- ďalším dielom je novela PATAGÓNIA (1972), ktorej hlavnými témami sú vzopretie sa mladého človeka proti vžitým konvenciám, boj so spoločnosťou a hľadanie vlastnej, nekonfliktnej cesty životom, je napísaná sviežim štýlom, so zmyslom pre humor a grotesknosť životných situácií s absenciou hlbšej zakotvenosti postáv v sociálnom prostredí
- zaujímavým dielom je zbierka 9 poviedok a noviel NOČNÉ SPRÁVY (1976), ktorá je akýmsi návratom k tematike, poetike a ideovým východiskám knižnej prvotiny PSIE DNI
- vyšiel psychologický román s detektívnou zápletkou KONIEC HRY (1984)
- vyšlo súborné dielo pod názvom NA PRAHU (1987)
- ďalším dielom je experimentálny román HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA (1991), s použitím žánrovej koláže a hypertextu ( medzitextové nadväzovanie)
- vychádza zbierka poviedok SLOVENSKÝ POKER (1993) plná skeptického humoru a napätých situácií
- je autorom dvoch kníh poézie KRUTOHRY (1992) a MARANATHA (1996) i niekoľkých filmových a televíznych scenárov ŠKOLA LÁSKY, DYNAMIT, PLUKOVNÍK CHABERT

ZNAKY DIEL:
- sú označované aj ako knihy šokov, iracionality, absurdity rodiacej sa z každodenných automatizmov, sporu medzi vedením a tušením, pádov, kreaturálneho zhnusenia vo všetkých formách a podobách
- častý je boj hlavného hrdinu proti spoločnosti, jej zákonom a zaužívaným konvenciám a snaha o nájdenie východiska z každodenných problémov, či cesty životom
- väčsina diel je napísaná v 1. osobe, keďže bol novinárom
- diela sú napísané veľmi jednoduchým jazykom typickým pre žurnalistov, oplývajú svojráznym druhom humoru a atmosférou tajomna a ťažko pochopiteľného
- vyhrotenie bežných životných situácií až do absurdnej podoby
- kontrast všednosti príbehov s ich tajomným alebo iracionálnym vyústením, v niektorých aj s náznakom možnej tragédie v závere , čitateľovi dávajú priestor na domýšľanie, pretože tajomstvo autor nevysvetľuje
- prelína sa v nich fantazijné s realistickým, normálne s patologickým, všedné s bizarným
- častý je motív ťažko dešifrovateľných záhad

PREČÍTANÉ DIELO – NOČNÉ SPRÁVY (1976)
- sú jeho treťou knihou a druhou poviedkovou zbierkou
- dajú sa naň aplikovať v podstate všetky znaky typické pre jeho tvorbu
- hlavným hrdinom je často ženatý muž zmietajúci sa v každodenných konfliktoch, nielen vo vzťahu k spoločnosti, ale aj vo vzťahu k vlastnej žene, ich spoločný život je problematický, je tu prítomný aj motív nevery (poviedka Zem je guľatá, Vôňa húb) , obidvaja sú prinútení navzájom sa akceptovať, znášať, ich vzťah dosť kolíše medzi porozumením a podráždenosťou
- prvá a posledná poviedka sú viac reflexívne oproti ostatným epickejším
- patria sem: Ihla, Vôňa húb, Diablov trilok, Zem je guľatá, Tajomstvo Štedrého večera, Prechádzka zimnou krajinou, Muškáty, Nočné správy a Na prahu
Ihla
Príbeh o mladom mužovi, kt. nepoznal svojho otca, lebo ich opustil, keď mal 2 roky, matka mu zomrela v 3 rokoch a odvtedy prešiel rôznymi rodinami a príbuznými, kt. mu vraveli o otcovi len to najhoršie. Nečudo, že ho chcel spoznať. Jeho otec bol farárom a písal pekné básne, no začal piť a tak sa neskôr ocitol v bani. Poslal mu list bez adresy, v kt. mu hovorí o tom, ako ho splodil a to je podľa neho jeho právom napísať mu. Hovorí o tzv. spasiteľskom komplexe, kt. z neho urobil alkoholika a priviedol ho do bane a tiež, že Boh stvoril človeka v opilosti. Rozpráva mu o jeho dedovi, kt. chcel lietať a tak skočil zo strechy, lebo chcel zistiť, či mu narastú krídla a tiež o jeho otcovi, kt. bol krajčírom a ukončil svoj život tým, že si sadol na ihlu (tá sa mu dostala do krvného obehu a potom do srdca ). Tvrdí, že ihla je ihla , a že chlapi v jeho rodine vždy umierali na to, čo mali najradšej. Nakoniec sa muž dozvedel, že jeho otec umrel pri banskom nešťastí prostredníctvom listu, kt. prišiel na jeho adresu, opäť bez spätnej adresy...

Vôňa húb
Hlav. hrdinom je muž, ktorý podviedol svoju ženu. Majú spolu dcéru, ktorú má veľmi rád a nechce ju stratiť , preto sa rozhodli ísť spolu na stmeľovaciu dovolenku k jazeru. Stále sa však hádajú a dieťa to už nechce znášať, lebo má ocka rada. Hovorí, že je kúzelník. Je vášnivý hubár, kt. verí, že huby vycítia dobrého človeka a tomu sa ukazujú. Vybral sa teda na ne a doniesol plný košík, kt. išla žena uvariť. Zatiaľ sa hral s dcérkou a neskôr ich zjedli. Dievčatá sa išli kúpať a on si šiel oddýchnuť. Začul však krik a so strachom o dcéru vybehol k mase ľudí, kt. sa skláňala nad jeho ženou Vierou a poskytovali jej pomoc, po kt. sa prebrala. Zbledla však, akonáhle zistila, že dcérka nie je s ňou. Muž sa pozeral na vlny a zbadal bubliny, kt. sa vynárali z hladiny. Spomenul si, že dcére prednedávnom kúpil bublifuk...

Diablov trilok
Istý muž išiel presvedčiť starú ženu Annu Smrečanskú - kaderníčku, kt. dom chceli asanovať, aby sa odsťahovala do nového krásneho bytu 1. kategórie, no ona odmietala, hoci bývala v tomto starom dome s rozbitými oknami a počarbanými múrmi už sama, lebo všetci už odišli. Sledoval ju pri práci, no vtom sa zháčila, dirigovala, počula hudbu, kt. nikto iný nepočul. Spýtala sa ho, či ju počuje a on, že áno, lebo jej nechcel robiť napriek. Jej zákazník odišiel a povedal mu, že je trochu šibnutá a že ju nemá rušiť pri počúvaní hudby. Rozpráva mu o svojej minulosti, ako bola kaderníčkou už za monarchie, o psovi Nerovi a to sa jej prelína s hudbou. Prizná sa, že pozná noty. Chcel sa dať ostrihať na ježka, lebo sa mal stretnúť so ženou. Ona ho podozrievala, že je z bytovej komisie, no on jej povedal, že je novinár. Potom odbehla do obchodu nakúpiť, lebo vraj sa tam zdržia pár dní, lebo má zapisovať tú hudbu, čo má ona v hlave. Aby sa po nej niečo zachovalo, keď už nemá deti. Zháčil sa a povedal, že žiadnu hudbu nepočuje. Je sklamaná. Pýta sa jej na vek a ona, že má 93. On jej tipoval 60, takže sa veľmi čuduje a dozvedá, že hudba spomaľuje čas. Rozhodol sa teda písať noty a hoci tma vonku hustla ako lekvár, v izbe bolo čoraz svetlejšie...i keď žena používala len sviečky...

Zem je guľatá
Príbeh je o ženatom mužovi, kt. manželka predstavila svoju kamarátku (prišla z Košíc do Bratislavy), kt. si zabudla rezervovať izbu v hoteli a tak prišla prespať ku nim. Chcela, aby on spal na zemi a ona s kamoškou na posteli, no bol opitý a tak si ľahol medzi ne. Veľmi sa mu páčila, v noci sa prebudil a chytil ju za stehno, na čo sa prevrátila na druhý bok. Muž sa zahľadel na svoju ženu a zistil, že ju má stále rád, hoci sa v poslednom čase trochu odcudzili jeden druhému. Cíti sa previnilo. Spomína si na sen, v kt. sa zabil pri Bratislave v havárii. Videl dátum aj hodinu. Ráno zistil, že má už len pár hodín a tak chce zistiť, či je to pravda. Chce sa tomu vyhnúť, újsť od svojho osudu, no uvedomuje si guľatosť Zeme , a že sa vlastne nemôže vzdialiť najďalej (vrátil by sa totiž nazad). V práci zisťuje, že má ísť na služobnú cestu do Prahy. Klamal, že je mu zle a tak poslali namiesto neho kolegu Joža.. Myslí si, že oklamal smrť, no tiež si uvedomil, že odprevádza Joža na smrť. Zrazu sa prebudil (teraz už naozaj, to ostatné bol len sen). Žena ho pochválila za jeho výkon v noci a jej kamarátka ho podpichla, čo sa stalo v noci. On, že ide na služobnú cestu. Žena ho chytila za čelo a zistila, že má silnú horúčku. Neskôr sedí, ráta ... ostáva 7 mesiacov a hromží nad tým, že prečo prišlo varovanie tak skoro.
Môj názor: Muž je ťažko chorý a o 7 mesiacov pravdepodobne zomrie.
Tajomstvo Štedrého večera
Muž sa vrátil zo služobnej cesty a zistil, že jeho žena je v pôrodnici. Bolo mrazivo, v jednej nemocnici nebola a v druhej zistil, že žena ešte rodiť nebude, a tak zašiel do kaviarne. Zistil, že má syna , a že ju veľmi týmto tehotenstvom vyčerpal, musela ostať v nemocnici. Kontaktovali sa lístočkami, kt. mu hádzala z okna , najprv o synovi ako sa naň podobá, neskôr od neho chcela rôzne práce. Nadrel sa ako kôň, kým sa vrátila domov...presne na Štedrý večer, nemali stromček ani dostatok jedla a povedala mu to, no on sa nahneval, že všetko bolo na ňom. Je smutný, žiarli na syna, neverí, že je jeho. Chcel ju, no ona mu tvrdila, že je šestonedieľka a nemôže, a tak išiel za synom. Bolo tu zapnuté svetlo (ona ho vypla) a malý bol na balkóne, kde stál! Žena ho vzala do náručia a dala späť do koša, potom ho dojčila. On si uvedomil, že je to jeho syn a nežne sa naň pozrel. Zisťuje, že má síce syna, no stratil ženu, a že nevie, či je to dobre alebo zle.

Prechádzka zimnou krajinou
Žena s mužom chodia ku kameňolomu, no nikdy tam aj tak nedôjdu, lebo ona je v 9. mesiaci. Veľmi sa tešia. Na večeri stretnú chlapíka Joža Klimu, kt. im hovorí o tom, ako chytil veľkého pstruha, opil sa a neskoro prišiel jeho žena umrela pri predčasnom pôrode (bol totiž lekárom). Vystríha ich, aby si dávali pozor na prechádzke. Išli znovu, stále ďalej a ďalej. Cítila sa však zle, pri akejsi maringotke sa zložila a porodila dieťa. On odháňal sivé psy, kt. na nich útočili. Neskôr im akýsi muž povedal, že sú len kúsok od hotela (mysleli si, že idú pozdĺž zlej rieky). Na ich prekvapenie ( boli dosť ďaleko od hotela, veď cesta ku kameňolomu im trvala veľmi dlho) sa dostali za 5 minút k hotelu a uvideli doktora – svojho známeho, ako stojí a opretý pozoruje lyžiarov s cigaretou v ústach.

Muškáty
Istý muž nebol už pár dní doma a vláčil televízor, kt. kúpil pre svoju ženu na narodeniny a na kt. si požičal peniaze od kamaráta. Prišiel domov a našiel len odkaz : Polej muškáty, a prázdnu chladničku. Nikto, ani žena ani deti neboli doma, akoby tam nik nebýval. Išiel do záhrady, kde pozoroval súboj vlčiaka s pinčom, do kt. hodil kameň. Zdalo sa mu, že je tiež pes. Vtom zbadal sliepku, kt. požierala červíkov, začal ju naháňať pre vraždu. Potom jedol čerešne zo stromu a zbadal, že vlastne tiež vraždí červíky ( myslel si, že prežijú v jeho bruchu). Do záhrady vošiel jeho bratanec Maťo Malovec, kt. bol v blázinci a prepustili ho, chcel od neho 100sk, mal na sebe baretku – slnečniak, pretože si myslel, že mu chce Boh vypáliť to, čo má v mozgu. Hovorí o smrti, duša sa dostane do čiernej diery, i o tom, že na zemi existuje Antimaťo Antimalovec, s kt. keď sa stretne, tak prestane existovať. Je to absolútne jasné, no nik o tom nemôže podať správu. Pochybuje o budúcnosti a zlostný, nepochopený odchádza preč. Muž sa zamýšľa nad sebou, že je už nepotrebný a zbadá v dome svoj vlastný text (najprv vraj býval za zrkadlom a potom ho pohltil obraz). Chce sa zabiť žiletkou, nechal, aby ho to bolelo, nakoniec skoro omdlel a utiekol. Uvedomil si, pri pohľade na mravčeka v tráve a štebotajúcu lastovičku na oblohe, že život je krásny , a že sa vlastne nechcel zabiť. Zaspal. Zobudil sa na to, že niekto čaká za dverami a že počuje kroky. Vošiel dnu, no nik tu nebol, len televízna obrazovka svietila a dávala - Kriminálka pátra. Zbadal svoju fotografiu, že zmizol a je už 4. deň nezvestný. Uvedomuje si, že vlastne neexistuje. Spomenul si na slová bratanca, podišiel k zrkadlu a ... nevidel sa v ňom...

Nočné správy
Muž bol v kine na film Anjel skazy, veľmi sa mu páčilo to, že tam človek nemôže prekročiť prah dokorán otvorených dverí. Naľakal sa, že nemá kľúče, hľadal do vo vreckách, vyhadzoval rôzne vstupenky, veci. Myslel si, že ich má v kabáte. Nenašiel však lístok od šatne. Baba, kt. sa naň spýtal, kričala, že je sviniar. Presvedčil kľúčiarku, aby mu vydala kabát, že jej dal lístok. Uvedomil si zároveň, že ho znovu kusla blcha (spoločnosť, kt. vyciciava ľudí ako blcha) a všetko ho svrbí. Znova si uvedomil, že nemá kľúče a tak hľadal v kabáte, no nič nenašiel. Doma ho žena vyhrešila, že už zas stratil kľúče. Deti sa hrali na meranie teploty so slamkou. Večer žena robí rôzne domáce práce – vešia bielizeň, chystá večeru, on si zatiaľ zapína rádio a začína písať článok ( je novinár). Háda sa so ženou kvôli každodenným maličkostiam, pričom sa snaží sústrediť na správy ( brutálne vraždenie, okupácia). Tieto závažné správy kontrastujú s vynášaním smeti , opravou splachovania, kt. je pokazené, či s montovaním vešiaka. Neskôr sa udobrujú. Ako tak písal, znova pociťuje blchu. Potom zaspal, zobudilo ho zvonenie, istí muži ho vzali do kina len v župane a tu mu vraveli – ach, jaj – taký mladý. Doniesli lístok, dva kľúče. Znova ho začala noha svrbieť. Poslali ho domov a tu si ľahol k žene. Na ďalší pocit svrbenia reagoval tým, že vstal, vošiel do kúpeľne a tu blchu spláchol do umývadla. Potom išiel na WC a neskôr uvidel krv rinúcu sa spod dverí kúpeľne. Cítil, ako pomaly slabne...
Na prahu
Na začiatku je článok o zmiznutí muža s dcérou ( Vít Nehoda a Dana). Našiel sa totiž list, kt. zanechal Vít. Mal teóriu o tom, že svetlo tlmí zvuk a naopak, že tma ho zosiluje. Povedal to aj na prieskume, no nik mu neveril. Hovoril o akomsi vnútrozemí. S radosťou šiel do blázinca, kde dostával elektrošoky a kde sa veľa naučil od bláznov, kt. vravievali, že oni majú nad ošetrovateľmi prevahu a postupne ich spracúvajú. Neskôr ho prepustili a on sa rozišiel so ženou, no dcérka ho aj tak navštevovala. Kúpili mu domček, kde mal suseda, kt. už dávno vedel o jeho teórii a mal starý autobus – kozmickú loď. Do nej však mohla vojsť len jeho dcérka, kt. mu vravela len toľko, že aké je to tam krásne. Jedného dňa našli na mieste autobusu len oškvŕknutú trávu, dcéra povedala, že odletel. Muž si vytrhol zub kombinačkami, lebo mu žena povedala, aké má krásne biele zuby. Navštevuje ho tiež jedna neznáma žena, s kt. sa každý pondelok miluje a za to mu žena dáva pomyje (On chová sliepky, zajace, prasatá i včely). Hráva karty. Raz chce spáchať samovraždu, lebo celý deň pršalo, zbadal však vajce a vypil ho len tak, surové ( zárodok nového života). Medzitým prestalo pršať, a tak sa nezabil. Hovorí o svojej teórii, zoženie si autobus a s dcérou ho spolu prerobia na vesmírnu loď. Ráno sa nájde len list, kde všetko zdokumentoval a oškvŕknutá tráva...

Môj názor na dielo:
Toto dielo bolo a je mojím najobľúbenejším dielom z povinnej literatúry. Prečítala som ho ani nie za dve hodiny a to vďaka jeho pútavosti, jednoduchému jazyku a záhadám, kt. spestrili celý môj čitateľský zážitok.
Tajomno, iracionalita až absurdnosť príbehov perfektne dopĺňajú každodenné problémy v spoločnosti a vytvárajú v diele neopakovateľnú atmosféru, kt. dokáže zaujať. Knižka nie je hrubá, čo možno poteší aj tých menej zdatných čitateľov a hlavne, je to dobrý kamarát v nečase.

Zdroje:
Článok od Petra Zajaca - www.lca.sk/mitana-nocnespravy-oknihe.htm
Recenzia - www.lca.sk/mitana-nocnespravy-rec1.htm
O autorovi a jeho tvorbe - www.lca.sk/mitana.htm

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk