Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Jána Kollár a Jána Hollého

Klasicizmus dosiahol najväčší rozmach vo Francúzsku na kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV ( Kráľ slnko ). Cieľom bolo napodobňovanie prírody ( v prírode je všetko nemenné ale aj podstatné ). Ideálom klasicistov bola trojjednota pravdy, krásy a dobra. Vzorom sa stalo umenie antické a renesančné. Pre klasicizmus boli typické pravidlá. Vzniká nová filozofia racionalizmus ( rozum a viera vo vlastné myslenie, René Descar ,, Myslím, teda som ´´ ).
Osvietenstvo je pokrokové hnutie a rozvíja s v 18 storočí vo Francúzsku a Anglicku. Zdôrazňuje osvietenský rozum a pravdu, ktorá môže byť poznaná rozumom, empíriou alebo vlastnou skúsenosťou. Kritizovanie absolutistickej moci panovníkov a cirkvi, panovník by mal byť múdry a nevládnuť despoticky. Boj proti predsudkom a poverám. Najvyšším znakom a zákonom je súhra rozumu a citu.

Do slovenskej klasicistickej literatúry patrili: Anton, Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Juraj Fándly, P. J. Šafárik, Ján Kollár, Ján Hollý a Ján Chalupka.
Anton Bernolák sa stal kodifikátorom slovenského spisovného jazyka.Kodifikácia bola neúspešná ( západoslovanské nárečie ). Spisovný slovenský jazyk bol uzákonený v roku 1787. Napísal pravopisnú príručku ,, Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách ´´, ktorou zaviedol fonetický pravopis. Kodifikáciu podoprel ,, Slovenskou gramatikou´´ a zavŕšil 6- zväzkovým slovníkom ,, Slovár slovenskí – česko- latinsko- ňemecko- uherskí´´
Najvýznamnejším literárnym činom tých čias sa stal Bajzov pokus o vytvorenie prvého slovenského románu, ktorý bol úspešný. Jozef Ignác Bajza tvoril pod vplyvom racionalistov a svoje dielo ,, René mláďenca prihodi a skusenosti´´ komponoval ako výchovný román. Ľudovýchovný charakter mali aj Bajzove ,, Slovenské dvojnásobné epigrammata´´.

Odvážnym osvietencom a najaktívnejším buditeľom prvej generácie bernolákovcov bol Juraj Fándly. Prvým dielom v bernolákovčine bola jeho ,, Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom´´. V jeho literárnej tvorbe majú prevahu osvetové diela, určené pre ľud. V dielach ,, Pilní domajší a poľní hospodár, O uhroch aj včelách´´ oboznamuje roľníkov s racionálnymi metódami obrábania pôdy.
Idea slovanskej vzájomnosti, ktorou sa malo čeliť rakúskemu útoku a náporu maďarizácie, podnietila vznik vedeckých diel P. J. Šafárika. V ,, Dejinách slovanskej reči a literatúry´´ a v ,, Slovanských starožitnostiach´´ dokázal, že Slovania sú spolutvorcami kultúry a civilizácie v Európe.
Tvorcom myšlienky slovanskej vzájomnosti bol významný predtsaviteľ klasicistickej literatúry Ján Kollár. V cyklickej skladbe ,,Slávy dcera´´ sa usiloval zladiť osobné s občianskym. Skladba obsahuje 615 sonetov a je rozčlenená na Predslov a 5 spevov: 1, Sála
2, ,,Labe- Rén- Vltava´´
3, ,,Dunaj´´
4, ,,Léthe´´ ( rieka v nebi )
5, ,,Acherón´´ ( rieka v pekle )

Básnik zobrazuje svoje citové vzplanutie i rozchod s milovanou bytosťou, osobné skúsenosti spája s osudom slovanských národov. Kritizuje ponemčenie slovanského obyvateľstva, odnárodňovanie, ale aj národnú vlažnosť a nejednotnosť. 1, spomienky na život v Jene a lúči sa so svojou milovanou Mínou 2, putovanie po Labských, českých, baltských a moravských krajinách 3, putovanie po SR, žiali nad utrpením slovanského ľudu 4, putuje s Mínou po Slovanskom nebi a oslavuje tých, ktorý prispeli k šťastnému životu Slovanov 5, odvrhuje odroditeľov a neprajníkov Slovanov. Mína ako symbol krásy slovanských žien ( Frederika Schmidtová ). Dielo napísané formou sonetov. Celé dielo obsahuje:
a) vlastenecké sonety ( postavil sa proti pokorovaniu slovenského národa a vyslovuje v nich názory na dobové problémy. Vlastenectvo podľa neho to je ľudskosť, národná znášanlivosť, spravodlivosť a sloboda.
b) Ľúbostné sonety ( sú popísané z bezprostredného zážitku, vyjadruje v nich svoje šťastie ale zároveň aj žiaľ z rozlúčenia, ľúbostný cit spojil s citom vlasteneckým
Myšlienkami humanity, slobody , vlastenectva a národného uvedomovania sa zaoberal i Ján Hollý, ktorý na konkrétnych obrazoch z histórie rozvinul národno-oslobodeneckú ideu Slovanstva. Jeho najvýznamnejší epos je ,, Svätopluk´´. Má 12 spevov. Na začiatku skladby podáva autor básnickým jazykom obsah diela. Začína sa Svätoplukovým bavorským uväznením. Cez Svätopluka podáva báj o pôvode Slovanov, ich pracovitosti, mierumilovnosti a pohostinnosti. Historické pramene využíva na základnú dejovú líniu- prípravu Nemcov a Slovákov na boj, dobíjanie Devína, Svätoplukov prechod na stranu Slovákov a jeho víťazstvo v súboji s vodcom nemeckých vojsk, Britwaldom. Do deja zasahujú aj mytologické postavy kresťanského a pohanského náboženstva.
Tému z veľkomoravského obdobia spracoval Ján Hollý aj v epose ,, Cyrilo- Metodiáda´´ ( Skladá sa zo 6 spevov, autor hovorí o príchode Cyrila a Metoda, oslavuje ich poslanie šíriť kresťanstvo, vzdelávať a vytvoiť písmo). Všímal si otázky jazyka, kritizoval nemeckých kňazov, ktorí nevedia reč Slovákov a žiadajú aby sa Slováci naučili po nemecky. Tento epos sa končí víťazstvom Metoda nad nemeckými kňazmi.

V epose ,,Sláv´´, ktorý nie je založený na historických prameňoch, zobrazuje boj Tatrancov s kočovnými Čudmi a ich víťazstvo nad nimi. Dej je vymyslený, týmto eposom chcel vyjadriť svoju vieru za boj proti utláčaniu. Napísal harmonickú idilickú poéziu ,, Selanky´´, v ktorej ospevuje slovanskú prírodu, dedinský život, ľudové zvyky. Zbierka obsahuje 21 piesní, v niektorých selankách oslávil aj významné osobnosti slovenského národného života. Postavy nazýva menami, ktoré sám vymyslel a mnohé z nich sa ujali ako slovenské mená Štúrovcov a neskôr ako ich krstné mená ( Miloslav, Jaroslav, Horislav, Slavomil ).
Najvýznamnejším dramatikom tohto obdobia bol Ján Chalupka. Ideovo- umelecké jadro jeho tvorby je obsiahnuté vo veselohre ,, Kocúrkovo alebo Len aby sme v bani nezostali´´. Po úspechu tejto hry napísal veselohry ,, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina a Starúš plesnivec´´.

Slovenské učené tovarišstvo:
Idea slovanskej vzájomnosti: ideové spojenie všetkých slovanských národov, vzájomná pomoc a podpora