Klasicizmus dosiahol najväčší rozmach vo Francúzsku na kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV ( Kráľ slnko ). Cieľom bolo napodobňovanie prírody ( v prírode je všetko nemenné ale aj podstatné ). Ideálom klasicistov bola trojjednota pravdy, krásy a dobra. Vzorom sa stalo umenie antické a renesančné. Pre klasicizmus boli typické pravidlá. Vzniká nová filozofia racionalizmus ( rozum a viera vo vlastné myslenie, René Descar ,, Myslím, teda som ´´ ).
Osvietenstvo je pokrokové hnutie a rozvíja s v 18 storočí vo Francúzsku a Anglicku. Zdôrazňuje osvietenský rozum a pravdu, ktorá môže byť poznaná rozumom, empíriou alebo vlastnou skúsenosťou. Kritizovanie absolutistickej moci panovníkov a cirkvi, panovník by mal byť múdry a nevládnuť despoticky. Boj proti predsudkom a poverám. Najvyšším znakom a zákonom je súhra rozumu a citu.
Do slovenskej klasicistickej literatúry patrili: Anton, Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Juraj Fándly, P. J. Šafárik, Ján Kollár, Ján Hollý a Ján Chalupka.
Anton Bernolák sa stal kodifikátorom slovenského spisovného jazyka.Kodifikácia bola neúspešná ( západoslovanské nárečie ). Spisovný slovenský jazyk bol uzákonený v roku 1787. Napísal pravopisnú príručku ,, Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách ´´, ktorou zaviedol fonetický pravopis. Kodifikáciu podoprel ,, Slovenskou gramatikou´´ a zavŕšil 6- zväzkovým slovníkom ,, Slovár slovenskí – česko- latinsko- ňemecko- uherskí´´
Najvýznamnejším literárnym činom tých čias sa stal Bajzov pokus o vytvorenie prvého slovenského románu, ktorý bol úspešný. Jozef Ignác Bajza tvoril pod vplyvom racionalistov a svoje dielo ,, René mláďenca prihodi a skusenosti´´ komponoval ako výchovný román. Ľudovýchovný charakter mali aj Bajzove ,, Slovenské dvojnásobné epigrammata´´.
Odvážnym osvietencom a najaktívnejším buditeľom prvej generácie bernolákovcov bol Juraj Fándly. Prvým dielom v bernolákovčine bola jeho ,, Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom´´. V jeho literárnej tvorbe majú prevahu osvetové diela, určené pre ľud. V dielach ,, Pilní domajší a poľní hospodár, O uhroch aj včelách´´ oboznamuje roľníkov s racionálnymi metódami obrábania pôdy.
Idea slovanskej vzájomnosti, ktorou sa malo čeliť rakúskemu útoku a náporu maďarizácie, podnietila vznik vedeckých diel P. J. Šafárika. V ,, Dejinách slovanskej reči a literatúry´´ a v ,, Slovanských starožitnostiach´´ dokázal, že Slovania sú spolutvorcami kultúry a civilizácie v Európe.
Tvorcom myšlienky slovanskej vzájomnosti bol významný predtsaviteľ klasicistickej literatúry Ján Kollár. V cyklickej skladbe ,,Slávy dcera´´ sa usiloval zladiť osobné s občianskym. Skladba obsahuje 615 sonetov a je rozčlenená na Predslov a 5 spevov: 1, Sála
2, ,,Labe- Rén- Vltava´´
3, ,,Dunaj´´
4, ,,Léthe´´ ( rieka v nebi )
5, ,,Acherón´´ ( rieka v pekle )
Básnik zobrazuje svoje citové vzplanutie i rozchod s milovanou bytosťou, osobné skúsenosti spája s osudom slovanských národov. Kritizuje ponemčenie slovanského obyvateľstva, odnárodňovanie, ale aj národnú vlažnosť a nejednotnosť. 1, spomienky na život v Jene a lúči sa so svojou milovanou Mínou 2, putovanie po Labských, českých, baltských a moravských krajinách 3, putovanie po SR, žiali nad utrpením slovanského ľudu 4, putuje s Mínou po Slovanskom nebi a oslavuje tých, ktorý prispeli k šťastnému životu Slovanov 5, odvrhuje odroditeľov a neprajníkov Slovanov. Mína ako symbol krásy slovanských žien ( Frederika Schmidtová ). Dielo napísané formou sonetov. Celé dielo obsahuje:
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Jána Kollár a Jána Hollého
Dátum pridania: | 06.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kukolar3 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 802 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 3.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 5m 30s |
Pomalé čítanie: | 8m 15s |