Súčasnosť a perspektívnosť postavenia ľudu, obraz ľudu, obraz človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby A. Sládkoviča a P. O. Hviezdoslava

A: Andrej Sládkovič a Pavol Országh Hviezdoslav nielenže nežili a literárne netvorili v tom istom období, ale ešte boli zástancami dvoch rozličných literárnych prúdov. No napriek tomu v ich tvorbe nájdeme niečo, čo ich spája, a to motív, ktorý obaja použili vo svojich dielach Detvan a Hájnikova žena. Je to motív ľudu, prírody a práce.
A.Sládkovič bol predstaviteľom štúrovskej generácie, čiže slovenského roman-
tizmu. V dielach autorov tohto prúdu sa hlavný hrdina cíti opustený, zbytočný a svoju odcudzenosť sa snaží prekonať nejakým veľkým činom.
P. O. Hviezdoslav je predstaviteľom prvej vývinovej fázy slovenského realizmu. Autori tohto prúdu sa zameriavajú na skutočné zobrazenie života a riešia otázku zemianstva.

P. O. Hviezdoslav :
- najvýznamnejší slovenský básnik, dramatik a prozaik básnická prvotina ,, Básnické prviesenky Jozefa Zbranského´´ ( venované A. Sládkovičovi )

Lyrika: ,, Sonety´´ ,, Stesky´´
,, Letorosty1,2,3´´ ,, Dozvuky´´
,, Žalmy a hymny´´ ,, Krvavé sonety´´
,, Prechádzky jarom´´ ,, Sonety´´
,, Prechádzky letom´´

Epika: ,, Hájnikova žena´´ ( slov. ľud, do deja zasahuje príroda, oslava oravskej prírody)
,, Ežo Vlkolinský´´ ( pohľad na zemanov, kt. už nemajú žiadnu úlohu )
,, Gábor Vlkolinský´´ ( úpadok zemianskej rodiny )

HÁJNIKOVA ŽENA
Dielo je založené na kontrastoch . V tejto lyrickoepickej skladbe stvárňujúcej súžitie človeka a prírody, básnik zobrazuje základný spoločenský rozpor doby, a to rozpor medzi šľachtou a ľudom. On tvorí dejovú os skladby i základný konflikt diela. Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus a záhaľku pánov, proti ktorým stavia čestnosť , priamosť a statočnosť prostého človeka.

Téma: láska Hanky a Michala, rozpor medzi šľachtou a ľudom
Idea: autor odsudzuje morálku šľachty
Kompozícia: každá časť začína opisom prírody a úvahami o slovenskom ľude

Dej:
Táto epická báseň sa skladá z pozdravu a 15 spevov. V pozdrave autor opisuje krásu hornooravskej prírody, ktorá vie osviežiť aj ozdraviť. Do tohto krásneho prostredia zasadil príbeh Hanky a Michala, ktorý si šťastne žijú v hájovni, ktorú Miško dostal po smrti svojho otca.
Príbeh začína smrťou starého hájnika. Po jeho smrti ide jeho syn popýtať grófa Villaniho, aby bol novým hájnikom on. Do hájovne si priviedol aj mladú hájničku. Ich šťastie však trvá len dovtedy, kým k hájovni neprišiel mladý pán Artuš Villani a nezačne Hanke nadbiehať. Hanka ho odmieta, čo Artuša rozzúri a ešte zosilní jeho žiadovitosť. Raz počas poľovačky poslal pán Artuš Miška za jeleňom a on šiel za Hankou. Keď sa jej chcel zmocniť, Hanka ho v sebaobrane zabila. Miško má zlé tušenie a ponáhľa sa domov. Keď vidí čo Hanka vykonala sám berie vinu na seba a ide to nahlásiť. Hanke náhle zomrela matka a sestra a z toho všetkého sa pomiatla. Keď mal Miško súdne pojednávanie vtrhla do miestnosti a ku všetkému sa priznala. Miška oslobodili a Hanku, kedže je pomiatnutá tiež. Neskôr sa Hanke narodí syn a pamäť sa jej vracia.
-vyzdvihuje morálne víťazstvo ľudu
-piesňové zložky
- záver je idylický a je aj oslavou prírody na Orave
A. Sládkovič:
- k jeho prvým literárnym dielam patrí báseň ,, Sôvety v rodine Dušanovej´´
,, Ohlasy´´
,, Nehaňte ľud môj´´
,, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti´´
-najznámejšia lyrická skladba ,, Marína´´ ( 1časť lyricko- epická a 2 psychologicko- depresívna, ospieval krásu a mladosť, lásku dievčaťa spája s láskou k národu, v tomto nadviazal na Kollára )
I. časť: ,, Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jedno
obímať,,.
II. časť:

DETVAN
Lyrickoepická skladba Detvan je jeho vrcholným dielom. Dej je rozložený do 5 spevov a umiestnený do čias kráľa Mateja. Miesto deja je Detva.

1. Martin: oslava krásnej podpolianskej prírody. Predstavuje Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja, ktorý nadovšetko miluje Elenu, rodný kraj a zvyky svojho ľudu.
2. Družina: podrobnejšie sa dozvedáme o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin. Tu sa už prejavia niektoré dobré vlastnosti ako cit pre spravodlivosť, keď zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci jeho milú Elenu. Premôže ich a Elenu oslobodí, tu sa prejaví jeho sila a odvaha.
3. Slatinský jarmok: Martin sa na jarmoku stretne s kráľom Matejom a prizná sa mu, že zabil jeho sokola. Kráľovi sa jeho odvaha a otvorenosť zapáči, preto ho odmení najkrajším vraníkom. Najepickejší spev a má najviac deja.
4. Vohľady: kráľ prichádza na Detvu aby spoznal aj Martinovu milú Elenu. Dvorí jej aby vyskúšal jej vernosť. Elena ho odmieta.
5. Lapačka: kráľ dá zverbovať Martina do svojho slávneho čierneho pluku. Martin súhlasí len pod podmienkou, že si bude môcť ponechať svoj detviansky kroj, valašku, fujaru a vrkoče. Práve tu sa predstavuje ako uvedomelý a hrdý vlastenec
V tomto diele básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad na súčasnosť a o jej hodnotenie. Sústredil sa na vykreslenie ľudových postáv a ľudu vôbec. Neveľký dej je popredkávaný hlbokými úvahami o ľude, o jeho prítomnosti a budúcnosti. Na postave Martina vykreslil Sládkovič predstavu štúrovskej generácie o schopnosti a sile ľudu, ktorá má aj svoju históriu. Martin je zo začiatku iba synonymom nespútanej prírody, až neskôr sa prejavujú jeho vlastnosti ako odpor k nespravodlivosti, zmysel pre všetko dobré. A keď ho básnik dovedie až do čierneho pluku, stáva sa z neho uvedomelý bojovník za slobodu. Nachádzajú sa tu aj prvky realistické aj keď je dielo romantické. Postavy sú zidealizované.

Rozdiel v stvárnení ľudu v tvorbe Sládkoviča a Hviezdoslava spočíva v tom, že Sládkovič ako predstaviteľ romantizmu všetko idealizuje. Martin predstaviteľ ľudu a kráľ Matej, predstaviteľ panstva, žijú v zhode. Ich konflikt sa rieši pokojne a bez problémov. Sládkovič poukazuje len na dobré stránky ľudu, na jeho schopnosti a silu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti. Ale Hviezdoslav na rozdiel od Sládkoviča odhaľuje ich sociálne korene a príčiny. Aj riešenie konfliktu v Hájnikovej žene je iné. V nej trestá pohoršená žena v sebaobrane zhýrilca smrťou. Konflikt je zložitejší a riešenie reálnejšie. Trpí za to ona – pomätenie, ale aj jej muž, ktorý berie vinu na seba. Básnik zakončuje dielo šťastne.

B: Zhody a rozdiely ústneho a písomného prejavu
ROZDIELY: Ústny prejav má oproti písomnému :
1, kratší rozsah, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah ( umel. jaz. prostriedky ), aby udržal aby udržal pozornosť poslucháčov
2, prehľadnejšiu kompozíciu a štylizáciu
3, výhody v používaní mimojazykových prostriedkov ( intonácia, mimika, gestikulácia ), prípadne doplniť svoj prejav následnou diskusiou
4, vysoká technika prednesu
Ústny prejav je náročnejší ako písomný.