Sergej Jesenin: Pieseň o psovi

Táto báseň vyvoláva množstvo súcitných i pohoršujúcich pocitov. Núti človeka zamyslieť sa nad zmyslom života a prehodnotiť, čo je v živote najdôležitejšie.
V básni sa opisuje krutý osud sučky a jej práve narodených šteniatok, ktorí boli od seba oddelení. Vraví o nemilosrdnosti a bezohľadnosti (sedliak), ale zobrazuje aj nehynúcu lásku a oddanosť (sučka).

Začiatok básne zobrazuje milujúcu matku (sučku) a lásku, ktorou obdarúva svoje deti. V tejto časti básne je hravá, veselá atmosféra. Kladné emócie vo mne vyvoláva opis matky, ktorá sa o svoje deti stará s láskou a nehou („Do večera vlastným nežným jazykom ich česala.“). Sučka by mohla byť príkladom pre každú matku. Je pozorná, starostlivá, nežná a svoje deti nadovšetko miluje. Od tretej strofy atmosféra začína byť pochmúrna vďaka sedliakovi, ktorému vadia šteniatka (zrejme si myslí, že mu budú len na príťaž), a preto ich vezme preč od ich matky a chce sa ich zbaviť.

O sedliakovi si myslím, že je veľký egoista, myslí len na seba, na druhých neberie ohľad. Nevidí (alebo nechce vidieť), že sučke spôsobuje veľkú bolesť. Tú strašne trápi, keď vidí, ako sedliak hádže jej deti do vody a je pre ňu nesmierne bolestivé, že ich nemôže zachrániť. Je úplne zúfalá, nedokáže sa zmieriť s pocitom, že svoje deti už nikdy v živote neuvidí. Vyje na mesiac (akoby plakala) v nádeji, že privolá svoje deti späť, no je to márne. Nakoniec ostane sama, ranená, smútiaca a bezradná.