Kollár
- O literární vzájemnosti medzi kmeny a nárečími slávskymi: vysvetluje koncepciu slovenskej vzájomnosti.V rámci nej rozoznáva jazyky-ruský,sloveskočeský,poľský,juhoslovanský.Táto koncepcia je príčinou odmietnutia štúrovskej kodyfikácie slovenčiny-považuje ju za trieštenie slovanskej vzájomnosti.
- Slávy dcéra:-o láske k Míne a nespokojnosti s národným životom.Predspev je z umeleckej stránky najdôležitejšia časť diela.Tu Kollár žiali nad osudom slovanov ktorí boli a sú utláčaní nemcami v závere vyslovuje vieru v lepšiu budúcnosť.Dielo pozostáva zo sonetov usporiadaných do 5 spevou
- Sála-obdobie života v jene keď miloval Mínu a končí sa rozlúčkou s ňou,
Labe_Rín_Vltava-S Milkom prechádza po sl.krajinách a opisuje ich históriu a neutešenú prítomnosť.
Dunaj-prichádza na slovensko a krivdy ktoré vidí ho nútia k náreku východisko z biedy slovákov vidí v zjednotení slovanov
Léthe-slovanské nebo po ktorom sa prechádza spolu s mrtvou Mínou.Spoznáva tu významných dejateľov,
Acheron-slovanské peklo a tu stretáva všetkých nepriateľov slovanov.Skladba pozostáva z ľúbostnej časti kt je o Míne s ktorou spája ctnosti a krásy slovanských diev a VLastnenckej Lyriky-kt vychádza z jeho vlastenectva

!!!!!!PROZÓDIA-
Časomerná-klasicizmus,
Sylabická-romantizmus,
Sylabotonická-realisti.

Ján Hollý-eposy-Svätopluk,Cirilometodiáda-o ich príchode a účinkovaní.Sláv-hrdinský epos inšpirovaný iliádou boj Tatrancov s Čudmi.Selanky-21 idilických básni z pastierskeho života,krása sl prírody a ľudu,Žalospevy-plač matky slávy nad odrodilými synami.

Ján Chalúpka-
dráma Kocúrkovo
s podtitulom len aby s me v hanbe neostali- satiricky tu zobrazuje pomery v typickom slovensko meste pomocou typ.postáv reprezentujúcich spoločenské vrstvy mená postáv majú charakterizačnú funkciu. J Chalupka vo veselohre Kocurkovo / 1830 / predstavil svet maleho města s tromi hlavnymi zlozkami spolocnosti: predstavitelov feudalizmu, zeman a cirkevny inspektor Pan Chudobie, predstavitel malomestskej burzoazie, cizmarsky Majster Tesnosil a jeho rodina a mlada pokrokova generacia, predstavena ucitelom Slobodom. Jer to obraz dvoch protichodnych svetov: zanikajuci feudalizmus a zrod narodne uvedomelej inteligencie. Pan z Chudobnic a Tesnosil su smiesne figurky. Ich nazorova zadubenost a obmedzenost, neschopnost tvoriveho cinu su vaznou prekazkou pochopit sucasne spolocenske problemy / nastup kapitalizmu /

Rodina pana z Chudobnic i Tesnosika su slovenskeho povodu, ale vzdavaju sa svojej slovenskej narodnosti, aby si zachovali zdanie spolocenskeho vyznamu. Vzdavaju sa slovenskej reci a deformuju ju pouzivanim madarskych a latinskych slov a fraz, ale ani a ani druhu rec dobře neovladaju. Protiklad tejto spolocenskej triedy Chalupka vykreslil v narodne uvedomelom inteligentovi ucitelovi Slobodovi. V nom sa crta postava blizka sturovskej inteligencii. Z jeho nazorov preraza duch narodnej znasanlivosti. Humor veselohre dodavaju predstavitelia, ktori si myslia o svojom spolocenskom postaveni viac, jako v skutocnosti znamenaju. Slovaci sa vo veselohre usiluju najst sposob, jako sa zaradit do vyssej panskej spolocnosti. Autor v hre krotizuje prospecharstvo slov malomestiactva a nizsej slachty, koli ktoremu dokazu zradit aj svoj povod. Tesnosil sa napodobnovanim vyssich vrstiev slachty stava napodovitelov typickych crt novej burzoazie. Jeho zena je klebetna a jej jedinym usilim je vydat dceru Anicku. Charakter buducich Kocurkovcanovzvyraznuje aj ich lenivy syn Janik. Pan z Chudobnic je predstavitelom upadajuceho zemianstva. Aj on sa snazil hovorit po madarsky, snazi sa aj odvodit svoj povod a rod od Arpada. V postave jeho nasprostaleho syna Atylu naznacuje autor generaciu a zdnil triednych zemanov. Sloboda je protikladom, je predstavitelom vzdelancov. Je hlboko vzpriazneny s ludom.Bendegues-Pikareskný román a la Don Quijot