Postavy:
Igor Hamar: 18-ročný chlapec,polosirota, biedou vytrhnutý z lavíc gymnázia a prinútaný tvrdo pracovať. „Priblížil sa dnu spoločnosti, ale nezakotvil v ňom.“Stará sa o veĺmi chorú matku, ktorá neskôr zomiera.Miluje Evu s ktorou sa poznajú už odmalička. Každý večer sa sňou tajne stretáva v kostole so štíhlou vežou na námestí. V Eve nevidel ženu. Nahrádza mu priateľa, ktorému sa možno vyžalovať, s ktorým sa možno podeliť o radosti i strasti. Nahrádzala mu rodičovský príbytok.“Bez Evi by bolo mesto pustatinou a život ničím.“ Jeho postava sa dynamicky menila počas vývoja deja. Spočiatku to bolo osemnásťročné dieťa, ktoré si spríchodom Nemcov nerobí starosti. Neskôr človek, ktorý sa na život pozerá pesimisticky, zobral mu totiž mladosť a ilúzie. A napokon vykonávateľ spravodlivosti, ktorý vraždí bez pocitu viny.

Eva Weimannová:Je židovka, dcéra Sama Weimanna. Celým srdcom miluje Igora. Od príchodu Nemcov je nešťastná a utrápená. Vycítila, že židov čaká smrť. Ale je poddajná a berie život tak, ako ide.V závere románu je zavraždená fašistami, aj keď za cenu svojho života chce ukryť zavraždeného chlapca, zhodou okolností tiež fašistami, pred zrakom jeho matky.

Samuel Weimann: Cíti a koná v duchu filozofie rezignácie. So spoločníkom Maxim mali povoznícku „firmu“ Bol veľmi poriadny človek, vždy uhladený, nosil kaftan až po päty. Poddajný, uvedomoval si, že sú odsúdení na zánik, no nerozprával o tom, pracoval do poslednej chvíle.
Maximilián Schlesinger-Maxi: Žid, ktorý po príchode nemcov do mesta rezignoval. Na protest si hviezdu prišil na zadnú stranu kabáta, utápal sa v alkohole, viedol monológy o konci Židov. Prestal pracovať, starať sa o seba, nebol schopný urobiť nič radikálne, iba čakal. „ Už som zomrel a pán Hitler ma už zabiť nemôže.“
Jozef Maguš: Je obľúbený obuvník, optimista a vtipkár. Správa sa v duchu komunistickej filozofie, veril, že „Hitler si vyláme zuby na Rusku“ a že príde záchrana. On vnukne Igorovi myšlienku, aby sa Eva dala prekrstiť , aby ušli k jeho bratovi do hôr. V závere zachráni igora pred nezmyselnou samovraždou.
Žltý Dodo: Je to medzník medzi svetom fašistov a obyvateľom námestia. Rád hýri a má rád bezstarostný život. Pod vidinou peňazí sa stáva fašistickým prisluhovačom-má spisovať Židov, ktorý nenosia hviezdy.

Ján Fklórik: Je nebezpečný karierista a vrah. Tzv. typický výtvor režimu. Pod vplyvom bohatstva sa rozhodne nenávidieť židov a odchádza pracovať na sekretariát HSĽS. Pochopil v čom spočíva „židovská otázka“ a ako z nej tajomník bahoatne. Stáva sa z neho posol smrti. V závere románu zomiera rukou Igora.
Haso: Zástupca tajomníka. Židov nenávidí, nejde mu však o peniaze, úplne podľahol ideológií fašizmu. Keď odvádzajú židov, uvedomí si, že i on je súčasťou davu, ktorí majú fašisti v moci. Spách samovraždu.