Morálnu silu ľudu na rozdiel od Maca Mlieča predstavuje Mamka Pôstková – jednoduchá stará žena, ktorá nechce nikomu byť na ťarchu, no pečením chleba často nezarobí dosť, aby nasýtila seba a rodinu. Preto si chodí požičiavať do banky už niekoľko rokov: ... do banky pomaly otvárali sa ťažké dvere, ako keby sa dieťa borilo s nimi. Podobne ťažko, dva razy sa v nich otočiac, vošla plachtičkou prehodené žieňa. V ruke šatôčka okrútená okolo čohosi, na spôsob, ako okrúcajú naše ženičky modlitebné knižky ... Bankár zbadá maličkú ženu, ktorá sa usadí na stoličku – chudá tvár, bezzubé ústa, detsky malé ruky. Pomyslí si, že vyzerá ako dvanásťročné dieťa. Znova prichádza prosiť o odklad – ľudia si berú chlieb a nezaplatia, využívajú jej dobrosrdečnosť. No sľubuje, že „neumrie, kým dlh nesplatí“. Bankára dojíma čestná žena – ubezpečuje ju, že dva roky chodiť nemusí, dlh prepíše na drobných dlžníkov a nazdáva sa, že krehká žena toľko nedožije.

Mamka Pôstková trpí i doma – manžel je lenivec, hypochonder a alkoholik, ktorý jej v ničom nepomôže. Syn si tiež len peniaze požičiava a nevracia. Mamka sa zo všetkých síl snaží pomôcť neveste a vnúčatám, no po smrti manžela odchádza bývať do malej komôrky, lebo sa jej opitý syn na pohrebe vyhrážal. Naďalej piekla chlieb, zárobky si dala odložiť u gazdu, ten ich však minul. Osud jej uštedril ďalšiu ranu – v zime spadla z rebríka a zlomila si ruku. Keď sa vyliečila, opustila synov príbytok a opäť sa pobrala do svojej komôrky, lebo sa trápila, že vyjedá nevestu. Na jar prišla do banky: „... predala som tú perinku, čo ste mi boli v jeseni nechali ...“ a vybrala trasúcimi sa rukami peniaze z handričky.

Mamka Pôstková je zosobnením čestnosti, pracovitosti a statočnosti. Autor chcel poukázať hlavne na to, že nielen medzi mocnými, bohatými a slávnymi ľuďmi máme hľadať svoje vzory – ale že sa mnohému môžeme naučiť i od jednoduchých chudobných ľudí: „Slováci vedia veľa rozprávať o pánoch, grófoch, princoch; poznajú celé rodokmene cisárov, ale medzi sebou málokoho zbadajú, a čo by bol akého osobitnejšieho života a mravov človek. medzi svojimi nikto nehľadá príkladu.“