Božena Slančíková Timrava je v mnohých smeroch výnimočnou spisovateľkou. Sama o svojej tvorbe hovorí: „Mala som túžbu čo najkratšie vyjadriť zavše i od zlosti to, čo je na ľuďoch. Ich zovňajšok ma tak nezaujímal. Len keď sa zvlášť prizriem, vidím na ľuďoch šaty. Ale tváre! Toho som si dobre všímala!“ Vo svojich poviedkach zachytávala celú atmosféru života vidieckej spoločnosti. Mala výnimočnú pozorovaciu schopnosť. Vždy dovidela až do podstaty vecí a mala odvahu povedať pravdu celú, neskreslenú i svoj úsudok. Preto ju zaslúžene nazývame najvýznamnejšou autorkou slovenského kritického realizmu. Dôležité je ešte spomenúť charakter ženských postáv v jej dielach. Hovoríme, že Timrava ženy a lásku „odromantizovala“. Dedinské dievčatá nie sú vzory cnosti, ale silné ženy snažiace sa dobre vydať. Timrava oslobodila literatúru od šablón akéhokoľvek druhu, snažila sa odhaliť spoločenské lži – písala inak, lebo inak videla.

Jej tvorbu reprezentuje jedna z najkritickejších poviedok našej literatúry – Ťapákovci. Predstavuje tu rodinu lipnúcu na starootcovských tradíciách – rodinu mlčanlivú a ospanlivú. Z tejto nečinnosti sa ich snaží prebrať Iľa – manželka najstaršieho z Ťapákovcov – Paľa. Rozumná, veselá a poriadkumilovná Iľa sa snaží rodinu naučiť hygiene a novým zvykom, ktoré by pomohli zlepšiť každodenný chod domácnosti. No rodina ju nerešpektuje, lebo všetci sú zvyknutí na nezdravé prostredie, odmietajú opraviť studňu, či pristaviť nový dom, hoci sa v pôvodnom tlačia šestnásti. Olej do ohňa prilieva Anča, prezývaná zmija, ktorá je odmalička postihnutá lámkou a nedokáže prekonať svoju sebaľútosť. Napriek tomu, že Ťapákovci Iľu zhadzujú a odmietajú jej návrhy, sú radi, keď im navarí a vyperie. Iľa však už nechce ďalej znášať nepriateľskú atmosféru, preto dáva manželovi na výber „ja alebo rodina“ a odchádza slúžiť do školy. Neskôr po ňu Paľo príde. Pod hrozbou, že príde o prácu babice, Iľa zo služby odchádza a začne bývať s Paľom v novom veľkom dome.

Konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý, primitívny život Ťapákovskej rodiny a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej nerozhodného muža. Celým dielom sledujeme kontrast dvoch na pohľad úplne odlišných žien – Ili a Anče, jednej krásnej a veselej, druhej navonok nenávistnej, vo vnútri však rovnako citlivej a nežnej, zronenej nenaplnenou láskou.
Prostredie, v ktorom sa Timravine postavy nachádzajú, je pokojné, tiché - na rozdiel od nepokoja odohrávajúceho sa v ich vnútri. A práve ich vnútro autorka odhaľuje v duchu myšlienky: „Neverte, že je človek jednotný!“ Pre ňu je človek bytosť zložitá, s mnohými zákutiami, skrytými túžbami – každopádne jedinečná a výnimočná.