Obaja spisovatelia tvorili v čase, keď slovenský ľud zápasil o prežitie a vymanenie sa spod maďarského útlaku. Na vlastné oči videli všetku biedu a trápenie. Celú svoju pozornosť teda sústredia na človeka. Ich postavy sa ocitajú v neustálom zápase nielen s okolitým svetom, ale i samými sebou. Hlboko vnikajú do problémov, ktoré trápia obyvateľov najchudobnejších oblastí Slovenska. Útočia na slovenskú pasivitu, neochotu prijať kultúru a vzdelanie. Nič nezahládzajú a neodpúšťajú. Tam, kde nešťastie ľudí je dôsledkom ich vlastnej viny, ich nerestí, sú neúprosnými kritikmi. Bojujú za tých, ktorým sa síce šťastie obracia chrbtom, no vytrvajú, ťažko sa životom prebíjajú, no bránia si svoj vnútorný svet a svoje hodnoty – tým totiž patrí budúcnosť.