Po rakúsko – uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa vystupňoval útlak zo strany vládnucej maďarskej vrstvy, ktorá zatvorila Maticu slovenskú a tri slovenské gymnáziá. Slovenský ľud sa ocitol v biednom sociálnom rozpoložení, hospodársky a spoločenský život na pokraji krachu. Do popredia literárnej tvorby sa dostáva sociálna tematika. Hlavná téma prvého obdobia slovenského realizmu – téma zemianstva, ustupuje. Autori sa zameriavajú na zobrazenie postavenia slovenského ľudu a odhalenie príčin tejto beznádejnej situácie – vidia sociálnu nespravodlivosť a krivdy a rovnako neprikrášlene ich aj zobrazujú vo svojich dielach. Nenájdeme tu žiadne znaky sentimentálnosti, či pokusy o idealizáciu. Tú nahrádza pravdivý obraz života ľudí, poznačených nespočetnými túžbami, ktoré sa nikdy nesplnia. Práve hlboký prienik do psychiky týchto obyčajných ľudí, snažiacich sa nájsť si svoje malé miesto pod slnkom, kritika ich vykorisťovateľov, no v neposlednom rade i odsúdenie slovenskej pasivity, to je charakteristika slovenského kritického realizmu, ktorý reprezentujú dvaja najvýznamnejší predstavitelia – Jozef Gregor Tajovský a Božena Slančíková Timrava.

Jozef Gregor Tajovský už v detstve začal milovať a vážiť si ľudí, ktorých život je vyplnený ťažkou prácou – boli to totiž i jeho starí rodičia, u ktorých vyrastal a ktorých obdivoval. Tajovského nazvali „tupiteľom národa“, kvôli jeho portrétom prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst – no ich charakter je o to bohatší, hoci často skrytý za každodenným utrpením.

Takouto postavou je Maco Mlieč, ktorý patrí k najchudobnejšej vrstve. Po smrti rodičov ho zamestnal bohatý sedliak, u ktorého pracoval až do smrti. Robotu si plnil poctivo, otročil – a to len za fajku, alkohol, trochu jedla a hlavne sľub, že ho gazda po smrti dôstojne pochová. Maco mal obetavé srdce, bol schopný pre svojho pána spraviť čokoľvek. Nepoznal cenu peňazí, lebo ich nepotreboval. Nemal pocit, že ho gazda zdiera – práve naopak – na otázku, či mu nechýbajú peniaze, s hrdosťou odpovedal: „A načože sú mi teraz? I tak by som ich užiť nemohol. Ženy, deti nemám ... A gazda sľúbil, že ma opatrí až do smrti, či budem vládať niečo robiť, alebo nie.“