2.7. postavy a ich charakteristika
Werther: Bol to mladý pekný a veľmi citlivý muž. Mal rád prírodu („ Každý strom, každý krík je kyticou kvetov a človek by chcel byť chrústom, aby sa mohol vznášať v mori ľúbezných vôní a nachádzal v ňom potravu.“) a všímal si každý detail. Nehanbil sa žiť s prostými ľuďmi aj keď bol z vyšších spoločenských kruhov („Dobre viem, že všetci nie sme si a ani si nemôžeme byť roveň, ale domnievam sa, že ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa od takzvanej zberby , aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne.“). Mal nepokojnú povahu, niekedy vybuchol, bol žiarlivý, lebo žiarlil na Alberta. Bol to človek vnútorne nevyrovnaný, ktorý hľadal zmysel ľudského bytia, bol však i rozumný a inteligentný, mal vlastný pohľad na svet, spoločnosť i svet hodnotí veľmi kriticky. Často konal impulzívne, neuvážene a nerozvážne, no vedel sa ovládnuť.

„Neraz som bol opitý , moje náruživosti nikdy neboli ďaleko od šialenstva a neľutujem ani jedno, ani druhé, lebo som sa podľa seba naučil chápať, že odjakživa prichodilo vykričať za opilcov a šialencov všetkých neobyčajných ľudí, ktorí vykonali niečo veľké, čo sa zdalo nemožné.“ Mal rád deti a oni mali radi jeho, rád maľoval prírodu i ľudí. Bol to človek silnej vôle, ktorý si pevne stál za svojím. Jeho láska sa pre neho stala záhubou, bol priam posadnutý Lottou, čo spôsobovalo jeho vypäté psychické stavy („Ako ma prenasleduje jej obraz! Či bdiem, či snívam, mám ho plnú dušu! Tu, keď zatvorím oči, tu v mojom čele, kde sa sústreďuje vnútorná schopnosť vidieť, tu sú jej čierne oči.“). Werther ku koncu svojho života upadal do čoraz väčších depresií, uvedomoval si , že svojim správaním ubližuje Lotte. Stálo to veľa síl, aby sa odhodlal na taký čin ako je samovražda, teda keď to urobil musel byť už úplne psychicky na dne a nenachádzal iné východisko ako skončiť to utrpenie, ktoré prežíval.

Charlotte: Bola to mladá krásna dievčina, bola veľmi dobrá, milá a pracovitá, dokázala nahradiť svojim súrodencom matku. Pre Werthera sa stala bohyňou krásy, lásky a dokonalosti. Werther ju opisuje takto: „Taká čistá duša a taký um, toľká dobrota a taká rozhodnosť a taká vyrovnanosť v každodennom živote a práci!
Ustavične činná, láskavá bytosť, ktorá, kam len pozrie, zmierňuje bolesti a robí ľudí šťastnými.“ Bola to obdivuhodná osoba, bola láskavá a mala veľmi rada Werthera, no myslím si, že len ako priateľa, lebo jej láskou bol Albert, ktorému ostala navždy verná a oddaná. Mala ťažký život, lebo sa musela starať o ôsmich súrodencov, no vždy bola taká pokojná a vyrovnaná, bola súcitná a ohľaduplná, neustále ochotná pomáhať druhým. Bola to silná osobnosť, no jej život natrvalo poznačil Werther.

Albert: Bol to mladý milý muž, mal vlastné názory na svet, ktoré sa často od Wertherových podstatne líšili. Bol vyrovnaný a bol to dobrý priateľ, vedel, že Werther Lottu ľúbi, no toleroval mu ich časté stretnutia, nebol veľmi žiarlivý. Werther ho opisuje takto: „ Jednako nemôžem Albertovi odoprieť svoju úctu. Jeho pokojný zovňajšok odráža sa veľmi znateľne od nepokoja mojej povahy, ktorý nemožno skryť. Je citovo založený a vie, čím mu Lotte je. Zdá sa, že málokedy býva zlej vôle, a ty vieš, že zlá vôľa je hriech, ktorý nenávidím väčšmi než všetky ostatné.
Šľachetný Albert, ktorý nijakým čudáckym vrtochom nemýli moje šťastie, ktorý ma zahŕňa úprimným priateľstvom, ktorému som okrem Lotty tým najmilším človekom na svete.“ Albert bol dobrý človek, ktorý mal Werthera veľmi rád, no na konci Wertherovho života sa k nemu začal správať dosť odmerane a chladne, lebo Werther trávil čoraz viac času s Lotte, takže sa u neho začala trochu prejavovať žiarlivosť, no vždy bol tolerantný, ohľaduplný, snažil sa Wertherovi pomôcť.