„ Akoby sa mi pred dušou rozhrnula opona, javisko nekonečného života mení sa predo mnou na hlbinu večne otvoreného hrobu. Môžeš povedať To je!, keď sa všetko pominie, keď sa všetko rúti pomimo ako povíchrica, keď tak zriedka potrvá celá sila bytia, ach– keď prúd všetko stŕha, potápa a triešti o skalisko? Niet chvíle, ktorá by nestravovala teba a tvojich blízkych, niet chvíle, v ktorej by si neničil a nemusel ničiť, najnevinnejšia prechádzka stojí život tisíce malých červiačikov, jediný krok rúca lopotné stavby mravcov a zašliape celý malý svet do biedneho hrobu. Ach , mňa nedojímajú veľké, zriedkavé pohromy sveta, povodne, ktoré vám odplavia dediny, zemetrasenia, ktoré pohlcujú vaše mestá, mne rozrýva srdce stravujúca sila, ktorá je skrytá vo vesmíre, ktorá nestvorila nič, čo by nezničilo suseda, samo seba. A tak sa tackám v úzkostiach! Nebo a zem a ich činorodé sily vôkol mňa! Nevidím nič, iba večne hltajúcu, večne prežúvajúcu obludu.“
„ Čo iné je ľudský osud, ako vytrpieť si svoju mieru, vyprázdniť čašu do dna?– A keď bol kalich prihorký na ľudských perách Boha– Syna, prečo by som sa ja mal chvastať a tváriť sa, akoby mi chutil sladko? A prečo by som sa mal hanbiť v tej hroznej chvíli, keď sa celá moja bytosť chveje medzi bytím a nebytím, keď minulosť žiari ako blesk nad temnou priepasťou budúcnosti a všetko vôkol mňa sa prepadá do nenávratna a so mnou zaniká svet... Či hlas tvora, celkom zgniaveného, tvora, ktorý stratil sám seba a nezadržateľne sa rúti nadol, nezastane z najvnútornejších síl? Božemôj! Božemôj! Prečo si ma opustil? A ja by som sa mal za tieto slová hanbiť, mal by som sa strachovať chvíle, ktorej nevyhol sa ani ten, ktorý vystrel nám nebo ako koberec?
Obsah práce: 1. úvod
1.1. informácie o autorovi
2. jadro
2.1. literárny druh a žáner
2.2. téma a idea diela
2.3. čas a priestor
2.4. kompozícia a forma
2.5. sujet
2.6. konflikt, námet a využitie romantických prvkov
2.7. postavy a ich charakteristika
2.8.jazykové prostriedky
3. záver
3.1. vlastné hodnotenie
3.2. citát
