Ernest Hemingway: Starec a more

POSTAVY:
Santiago – starý rybár
Manolin – chlapec, Santiagov priateľ

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Je to novela. Napriek tomu, že starec prehral materiálne, neprehral duchovne. Utrpel porážku, ale zároveň zvíťazil. Zvíťazil sám nad sebou svojou pevnou vôľou, bojovnosťou, vytrvalosťou. Dokázal, že aj napriek veku je stále schopný bojovať. Bojovať a možno aj vyhrávať nad prírodou a svojou starobou. Tým, že sa nevzdal dokázal svoju ľudskú hodnotu.

CITÁT:
„Človeka možno zahubiť, nie však zničiť.“

DEJ:
Starec Santiago rybárčil na svojom člne už 84 dní. Avšak nič sa mu nepodarilo uloviť. Prvých 40 dní s ním chodil na more aj jeho priateľ, chlapec Manolin. Potom rodičia však Manolinovi kázali vymeniť bárku. A chlapec hneď chytil tri krásne ryby. Prišiel september a s ním aj 85 deň starcovho lovenia. Manolin mu zohnal nejakú návnadu. Starec sa zasa vydáva na more sám s odhodlaním a presvedčením, že určite musí niečo chytiť. Ako sa tak plavil chytil si ešte nejaké tuniaky ako návnadu. A čakal hodnú chvíľu. Potom sa mu na návnadu chytila ryba. Spočiatku len opatrne plával okolo návnady, z čoho bol starec nervózny. Nakoniec sa predsa chytila. Pokúšal sa ju vytiahnuť, ale nešlo to. Na prekvapenie začala plávať a zobrala zo sebou aj čln. Ťahala ho smerom na šíri oceán. Starcovi neostalo nič iné ako čakať, kým sa ryba vynorí, a potom sa o niečo pokúsiť. Jedol tuniaky, lietajúce ryby, neskôr ulovil aj delfína. Čas si krátil dumaním, spomienkami, úvahami. Raz sa ryba aj vynorila, bola však ďaleko od člna. Bola krásna, obrovská.
Starec bol užasnutý nad jej veľkoleposťou. Prišiel tretí deň lovenia. Starec bol už veľmi unavený, ale nevzdával sa. Dokonca dostal do ruky aj kŕč, ktorý dosť dlho zvieral jeho ruku. Neskôr začala ryba krúžiť okolo bárky. Santiago už len vyčkával na správny okamih. Pokúšal sa ju pritiahnuť, ale nešlo to. Bol už veľmi vyčerpaný. Prišla však chvíľa, keď sa už ryba dostala blízko ku člnu. Starec schytil harpúnu a vrazil ju do ryby. Ryba sa vymrštila vysoko nad vodu a zrútila sa do vody. Bola už mŕtva. Starec ju priviazal o loďku a otočil sa smerom domov. Spočiatku tomu sám neveril, že ju chytil. Myslel si, že je to len sen. Po chvíli sa začal obávať o príchod žralokov. A aj to prišlo. Priplával prvý. Starcovi sa ho nepodarilo zabiť harpúnou. Žralok mu ale odhryzol veľký kus z ryby. Potom prišli ďalšie. Boli to dva tuponosé žraloky. Vrhli sa na rybu. Keďže starec stratil v prvom boji harpúnu, pripevnil si na veslo dýku a bil s ním žraloky. Podarilo sa mu ich premôcť. Žraloky odhryzli ďalší veľký kus z ryby. Potom prišli ďalší dvaja. Aj s tými si poradil. Prišiel večer tretieho dňa.

Starec v diaľke zbadal odlesk svetiel z mesta. Modlil sa, aby ho už žraloky nenapadli. Ale asi okolo polnoci priplával celý húf žralokov. Bil ich pákou z kormidla. Žraloky sa jeden za druhým vrhali na rybu. Nakoniec sa jeden vrhol rybe priamo na hlavu. Starec vedel, že už je koniec. S vypätím posledných síl bil žraloka po hlave až kým rybu nepustil. Žralok zmizol pod vodou. Z ryby už totiž nebolo čo žrať. S vedomím, že je koniec pomaly priplával do prístavu. Vošiel dnu do svojej chatrče, ľahol si do postele a zaspal. Ráno vošiel do chatrče jeho priateľ Manolin. Keď zbadal starca, rozplakal sa. Bežal von z domu po trochu kávy. Priniesol ju, a keď sa starec zobudil, dal mu ju vypiť. Potom sa rozprávali o plánoch do budúcnosti. Neskôr chlapec odišiel a starec opäť zaspal a snívalo sa mu o levoch.