POSTAVY:
Faust- pôžitkár túžiaci po bohatstve, svetskej sláve, chce si užívať život, je symbolom ľudskej aktivity, tvorivej práce.
Mefistofeles – diabol, ktorý uzavrie zmluvu s Faustom podpísanú jeho krvou, je stelesnením sebectva a túžby po moci.
Margitka – príjemné meštianske dievča, do ktorého sa Faust zaľúbi, má s ním dieťa
Helena – najkrajšia žena mýtického Grécka
Euforión – syn Heleny a Fausta

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Dvojdielna dramatická filozofická báseň. Je písaná veršom so známkami striedavého rýmu. V diele sú rozsiahle rozhovory medzi Faustom a Mefistofelom. Toto dielo patrí do obdobia romantizmu.

DEJ:
1. diel – K nespokojnému Faustovi túžiacemu po novom poznaní tajomstiev života, raz v noci príde Mefistofeles, ktorý uzavrel s Faustom zmluvu. Diabol získa Faustovu dušu až vtedy, keď mu Faust ukáže veci, ktoré ešte nevidel , aby odvrátil Fausta od túžby po vedomostiach. Pokúša sa ho zlákať zvodmi sveta. Vráti mu mladosť, uvedie ho do veselej spoločnosti a pošle mu do cesty Margitku. Tá však zaviní smrť svojej matky a brata, ktorý je zabitý v súboji s Faustom. Zo zúfalstva nad svojou vinou, utopí svoje a Faustove dieťa a v žalári očakáva popravu. Má na tom vinu aj Faust a snaží sa Margitku zachrániť. Zradný Mefistofeles mu však našepkáva, aby ju nechal tak. Faust aj keď je veľmi ľúbi opustí ju.

2. diel – Faust prepadá zúfalstvu z Margitkinej smrti, preto ho diabol odvedie na cisársky dvor, aby sa rozptýlil. Faust si získa cisárovu dôveru, keď vynálezom papierových peňazí zachráni ríšu pred úpadkom. S umelým človekom homo – ukulom a Mefistofelom sa vydá do mýtického Grécka kde sa ožení s Helenou, ktorá má s ním syna Euforióna. Po smrti syna sa vracia na dvor, aby si od cisára vyžiadal močaristú krajinu pri mori, ktorú chce zmeniť na úrodnú pôdu, kde by žili slobodní ľudia. Pred smrťou zmení neúrodný močaristý kraj na kraj hojnosti a šťastia. Je to už jeho konečný zmysel života. Pocíti uspokojenie a podľa Mefistofela by mal svoju dušu odovzdať do pekla. Faust, ktorý chcel svojimi činmi pomôcť ľuďom je nakoniec zachránený a jeho duša spasená. Faust odbojník proti starým konvenciám a symbol tvorivej práce sa premieňa na predstaviteľa činorodého ľudstva. Táto Faustova premena je výstižným obrazom Goetheho myšlienkového vývoja. Goethe sa snaží riešiť otázky dobra a zla a verí vo víťazstvo ľudskej solidarity.