V druhej časti, Adam Hlavaj prichádza do dediny. Ušiel z vojny, pretože už viac nedokáže zabíjať pre vlasť. V dome však nenájde nikoho, a tak sa dozvie, že jeho žena je mŕtva a že mala nemanželské dieťa. Nahnevá sa a chce zabiť muža čo jej to urobil. Notár Okolický sa dozvedá o Adamovi a vyhlási naňho zatykač. Ľudia mu však pomáhajú, on sa ukrýva v horách. Pri jednej návšteve syna, ho zbadá Jano Kúrňava a zatknú ho. Ten pochopí, že peniaze, ktoré mu notár ponúkol sú menej hodné ako spriaznenosť dedinčanov. Pomôže teda Adamovi utiecť, pričom mu prezradí, že Okolický zneuctil jeho ženu. Odchádza za notárom, ktorého zo strachu pred ním trafí šľak a ochorie. V dedine vypukne červienka a zomiera i nemanželské dieťa a notár Okolický si začína uvedomovať, že jeho život nemá zmysel. V Ráztokách sa ihneď rozchýrilo, kto bol otcom dieťaťa. Vyvolalo to vlnu pohoršenia. Vojna sa skončila. Všetci sú šťastní, až na Ilčíčku. Začína rozsievať myšlienku, že sa dá postaviť proti vrchnosti. Ľud si uvedomuje v akom otroctve a neslobode žije. A chce sa pomstiť. Vedení Adamom, porážajú žandárov i notára Okolického. Vezmú ho na miesto, kde zomrela Eva, posadia ho do rieky, podoprú a nechajú premýšľať nad tým, čo zlého v svojom živote vykonal. Ako posledný prichádza na radu krčmár. Ľud mu nevie zabudnúť, ako úžernícky ťažil z jeho utrpenia a na ich úkor si žil v prepychu, zatiaľ čo oni hladovali. Roznesú celý dom a Adam ho podpáli. Dosiahol to, po čom celý život túžil, slobodu!

CITÁTY:
Za čo pôjdu tí chlapi, majúci doma kŕdeľ detí, bojovať? Za vlasť? Ale kdeže je tá vlasť? Nik ju nevidel, nik necítil. Robili do úmoru a vlasť im nepomohla. Nebolo čo do úst položiť a vlasť nedala.
Zvony boli svätené predmety. Keď sa napoludnie alebo večer ozvali, v domoch, na poliach zavládlo ticho. Ruky odkladali robotu i dvíhali sa na modlitbu. A teraz tie zvony zoberú, roztopia, ulejú z nich kanóny, ktoré budú vraždiť azda práve tých, čo sa kedysi pri nich modlili...
Pravdu má ten, kto ju chytí za tenší koniec a hrubším bije po hlavách.
... život je ako ohnivý kôň: ak si ho nechytil za hrivu, nevyšvihol sa naň a nestisol kolenami, utiekol naprázdno.