Nikdy sa nechcel zbaviť zodpovednosti za svoje činy. Od začiatku sa k nim priznával. Niektorí ho označovali za duševne chorého, no on to odmietal i napriek tomu, že ak by ho uznali za duševne chorého, nemohol by byť odsúdený. Takisto odmietal doživotie. Žiadal trest smrti. Veril, že keď zomrie, bude existovať ďalej, ale v ďalšom živote bude trpieť, aby si odpykal svoje konanie. Bol dokonca presvedčený, že ho už raz popravili v Anglicku v 18. storočí. Počas svojho „pobytu“ vo väzení sa obnovil aj vzťah s Nicole a začali si písať listy. Spočiatku mu bola Nicole neverná, no neskôr na Garyho žiadosť, naliehanie a listy sa zmení. Nespoznáva ju ani jej okolie. Gary jej raz napísal list, v ktorom stálo: „Nič na svete, ani slepota, ani keby som prišiel o oči, ani keby som prišiel o ruky a nohy, ani keby som ležal totálne paralyzovaný, keby mi napichali proloxin, nič by mi nemohlo ublížiť väčšmi ako vedomie, že si dala svoje telo, svoju lásku niekomu inému.“ Má slabú obhajobu, no ani sa nesnaží veľmi bojovať, párkrát sa dokonca pokúša spáchať samovraždu, takže súdny spor končí rozsudkom trestu smrti. Zmieril sa s rozsudkom, dokonca odmieta podať odvolanie, ale jeho právnici ho podávajú. Gary žiada Nicole, aby spáchala samovraždu, aby mohli spolu začať odznova, niekde v inom živote. Ona je však zmätená a má strach, že si v poslednej chvíli, keď už bude neskoro, uvedomí, že spravila chybu. Začína sa súdne naťahovanie, no nakoniec popravu predsa len vykonali.

Nicole sa pokúša žiť bez neho, žije ako predtým, keď nepoznala Garyho - má nových milencov. Ale i napriek tomu si za Garym aj poplakala. Nebola si istá, či ešte vôbec nejaký Gary existuje. Román sa končí úvahami jeho matky Bessie. Odvtedy, čo sa dozvedela, že jej syn bol vrahom a že ho popravili, mala jednu nohu zvrtnutú dovnútra. Chodili jej rôzne listy, v ktorých sa jej vyhrážali, ale ignorovala ich. List nemôže ublížiť žene, ktorej syn dostal štyri guľky do srdca. Okrem toho jej chodili listy od ľudí, čo zložili o Garym piesne. Ignorovala aj tie.