PADAJÚ LISTY- jeseň je obdobím depresií a smútku po slnečnom lete. Rovnako je to aj s láskou. Básnik si nechce pripustiť melancholické pocity. Lásku prirovnáva k naplnenej čaši alebo vinobraniu, teda k niečomu dospelému, zrelému, vážnemu. Žena má však slzy v očiach a lúči sa. On nič nechápe a ani chápať nechce, ale vie, že nemá právo ju držať. Dôvodom odchodu je pravdepodobne manžel, ale aj zmena v chápaní lásky. O ich láske hovorí ako o sne, ilúzii, klame a ten sen akoby ju úplne pohltil a teraz sa snaží prebudiť do skutočnosti. Jej odchod môže znamenať určitú záchranu básnika v jeho písaní. Chce aby ich láska alebo spomienka na to akí boli šťastní nikdy nezovšednela, lebo ju považuje za niečo výnimočné a nezabudnuteľné. A takto zostane navždy v jeho veršoch. Spočiatku cíti básnik obrovský žiaľ a prázdno v živote. Keď sa lúčia jeho slová sú plné vďaky za lásku, ktorú mu dala.
PO DESIATICH ROKOCH: Básnik žije poéziou čaká čo mu osud prinesie, ten mu priniesol stretnutie s milovanou ženou. Uplynulo 10 rokov, ona celý čas čítala jeho básne a teraz pri stretnutí s ním nevie či má veriť jeho veršom, alebo slovám. Hovoria o rozpore v živote básnikov aj keď v tvorbe to nevidno aj on prežíva strasti a utrpenia. Nepíše o tom čoho má dostatok, ale naopak o tom čo mu chýba o láske, šťastí, lebo jeho verše majú prinášať radosť a nie smútok, žiaľ, lebo tých je na svete veľa. Odchod ženy bol pre neho aj prínosom jeho láska nezovšednela, hoci pociťoval smútok necítil sa nešťastný bez milovanej ženy - šťastím bola a je pre neho poézia - tá ho nemôže opustiť.

Pri tejto žene si uvedomil čo znamená milovať a čo je to láska, vie, že je dôležité aj po zlých skúsenostiach alebo problémoch postaviť sa k nim čelom a ísť ďalej. Bolo by chybou skončiť s písaním alebo utápať sa v smútku. Aj keď sa zaľúbenci rozchádzajú a dajú si posledný bozk posledná veta básnika je oslavou ženy: „To najsladšie ľudské slovo: žena.“
V živote každého človeka, teda aj básnika sú chvíle keď je nesmierne šťastný vtedy tvorí, píše neuveriteľne pekné básne, ktoré vychádzajú z jeho srdca. Potom nasleduje obdobie, keď začína pochybovať o smerovaní v živote - svet je podľa neho materialistický a básne strácajú hodnotu, ale vďaka láske a poézii nestratí zmysel života. A ďalej tvorí a tým prináša radosť všetkým ľuďom.