Stručne o autorovi
Narodila sa 2. októbra 1867 v Polichne vo vrchárskej dedine horného Novohradu. Božena Slančíková prežívala na polichnianskej fare pokojné detstvo. Učil ju otec, neskôr navštevovala dievčenský ústav v Banskej Bystrici. Svoje literárne vzdelanie si dopĺňala usilovným čítaním domácej i svetovej literatúry. Prostredie svojej mladosti i prvé literárne začiatky opísala v autobiografickej novele Všetko za národ (1926). Timrava ( pseudonym si zvolila podľa obľúbenej studničky v polichnianskom chotári ) spočiatku písala verše, najmä ľúbostné, neskôr pokusy prozaické.
Božena Slančíková prežila takmer celý svoj život na dvoch novohradských dedinách v Polianke a Ábelovej. Z nich odchádzala zriedkavo a dlhší čas prežila iba v Dolnom Kubíne. Svoje zážitky so slovenského malomesta stvárnila v novele Skúsenosť (1902).
Hoci mala radosť z ukončenia 1. svetovej vojny ( obraz utrpenia slovenského ľudu podala v novele Hrdinovia) a z uzatvorenia Československej republiky, nepodľahla ilúziám a jej umelecký obraz novej spoločenskej skutočnosti je aj naďalej kritický. Za prózu Dve doby bola poctená štátnou cenou.
Posledné roky prežívala stará spisovateľka v Lučenci, kde aj zomrela a kde je aj miesto jej posledného odpočinku.
Za celoživotné umelecké dielo bola v roku 1947 vymenovaná národnou umelkyňou.

Kto bola táto veľká spisovateľka?
Do škôl nechodila, po svete, ba ani po Slovensku necestovala, len čo sem-tam vytiahla na pár dní alebo týždňov nohu z domu. Políchno a Ábelová, dve dediny pri Lučenci, „svet v svete stratený,“ boli jej svetom natrvalo okrem posledných rokov života, strávených u príbuzných v Lučenci.
Odkiaľ sa bralo teda jej umenie? Kde malo korene a čo všetko dokázala vlastne Timrava vydolovať z tohto políchňanského a ábelovského „malosveta“? Čo nového mohla práve ona doniesť do našej literatúry? Asi takéto otázky by sa mohli vyrojiť u mladých vnímavých čitateľov.
Vo svojich poviedkach rozpráva o tom, ako sa u nás žilo pred storočím- je to pre nás veľmi poučné, no i rozhodne viac. O celkových pomeroch tých čias sa nakoniec veľa dozvieme, aj z dejepisu, ale o ľuďoch, o ich citoch a spôsobe myslenia, o ich osobných radostiach a bolestiach, o ich vlastnostiach a problémoch najlepší obraz dáva práve literatúra. Tá však tiež má svoj
vývin, svoje zákonitosti a úlohy závislé od toho, ako sa vyvíja spoločnosť, spisovatelia pred Timravou napr. písali ináč ako ona a jej rovesníci, a tí zas ináč ako spisovatelia mladší a dnešní.
Timrava písaním prispela nielen k poznaniu života ale aj k posunutiu vývinu našej literatúry o krôčik dopredu.