„A teraz neviem, čo robí.“ Už nie sú blízko, alebo to je slovná hračka, ktorou chcel básnik povedať, že nevie, čo on sám robí? Možno tam mohlo byť aj : A teraz nevie, čo robím.
alebo A teraz neviem, čo robím. Váhanie. Táto veta je ako úvod k jeho činnosti, ktorú potom opisuje.

Sedí pri kaviarenskom stole. Láme bolesť spomienok v zápalkách.
zápalka- niečo dočasné, ľahko zničiteľné, ľahko vzplanuteľné, rýchlo dokáže zhorieť, je na to, aby zapálila niečo /niekoho iného. Možno sa on cíti ako zápalka, ktorá mala moc rozpáliť jej srdce, ale neurobil to. Možno je v ňom tajná nádej, že raz sa zopakuje tá šanca buď s ňou alebo s inou. Alebo je zápalka symbolom bolesti, ktorú stačí škrtnúť a odíde navždy preč. Možno je zápalka symbolom jeho sexuálnej túžby, ktorú sa snaží ovládať...či možno jeho zranenie v tejto oblasti, či ostych, ktorý chce prelomiť.
Možno zvádza vnútorný boj, či zapáliť zápalku alebo ju zlomiť. Zlomená už nikdy celá nedohorí, ostane kúsok, ktorý bude stále bolieť, bude na očiach a nebude sa dať zničiť.
Zaujímavé je i miesto. Kaviareň . Nie jeho izba, len kaviareň...priestor, do ktorého sa už nikdy nemusí vrátiť. Možno tým chcel vyjadriť, že táto spomienka nie je trvalá, len sa mu občas vracia, tak ako sa občas chodí do kaviarne.
Alebo je to miesto, kde sa spoznali, stretávali či lúčili? Či možno práve sedí s inou v kaviarni a spomína na starú lásku, alebo tam vidí nejakú ženu, ktorá mu ju pripomenula, alebo tam s nejakou ženou sedí. Prišiel hľadať náhradu za tú, ktorú stratil?

,,Možno sa smeje.tým smiechom, ktorý ničí, ktorý vraždí tak ako tajfún.“

Asi mal rád jej smiech... a ona si zvolila iného muža, ktorý bol vtipnejší ako on, odišla s ním, vydala sa zaňho. A jeho ničí jej smiech pri ňom, jej radosť s iným. Tak ako tajfún narobí veľa zmätku a chaosu, tak aj jej smiech to robí v jeho srdci. Možno ju videl s iným mužom a to vyvolalo tú bolesť i túto báseň.
Alebo zomrela a on uvažuje, či je v nebi alebo v pekle. Je šťastná, alebo trpí?
V celej básni hovorí on o žene, v strede je však jej priama reč adresovaná jemu, nie iba o ňom.
Na začiatku spomína úsmev, na konci smiech aj plač....
Buď sa úsmev zmenil na radostný /či výsmešný/ smiech, alebo na plač.
Možno sa on na začiatku ich vzťahu usmieval a teraz plače. A v kútiku srdca si želá i jej plač, ktorý by bol preňho novou nádejou. Len slzy odpustenia, či slzy radosti by ich mohli znova spojiť...a možno vonku prší.

Túži po žene, ktorú raz stratil a tajne dúfa, že ešte nie je neskoro....
Táto báseň je jeho vyznaním lásky k vzdialenej žene. Je to krásna báseň, núti čitateľa premýšľať a spomínať na chvíle stratených lások.