1900 Hodruša – 1979 Bratislava
Slovenský básnik, prekladateľ a publicista, tvorca neosymbolizmu v slovenskej poézii. Usiloval o rovnováhu medzi modernými a tradičnými prúdmi v literatúre.
Po štúdiách a maturite na lýceu v Banskej Bystrici študoval teológiu a filológiu v Bratislave, Paríži a Lipsku. Roku 1926 sa vzdal pôsobenia v cirkevných kruhoch a začal učiť slovenčinu na Hudobnej a dramatickej akadémii na Hudobnej a dramatickej akadémii a dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Už ako študent začal pracovať v Národných novinách a najmä v medzivojnovom období pokračoval v bohatej redaktorskej činnosti. Redigoval viaceré významné noviny a časopisy: Mladé Slovensko, Luk, Slovenské smery, Tvorba. Venoval sa aj prekladaniu z francúzskej a maďarskej poézie.

Tvorba:
Bol inšpirovaný franc. modernou, maď. básnikom E. Adym, českými symbolistami a slovenskými Kraskom, Rázusom a Royom. V jeho tvorbe prevládajú temné, hlboké tóny, tragika a pesimizmus. Popri symbolizme využíval aj meditatívnosť ( hlboké uvažovanie).
Ako máloktorý zo slov. básnikov dokázal načúvať hlasom zúfalstva a úpeniu duší nad pokrivenosťou doby. Tieto črty odráža aj jeho prvá zbierka Spoveď.
Ďalšou významnou zbierkou bola Dunaj a Seina, v ktorej spomína na študentské časy na Sorbonne v Paríži. Cudzina tu na neho pôsobila nepríjemne až nepriateľsky.
V tretej zbierke Hymny k sláve Hosudarovej (1926) sú okrem básní, ktoré zdôrazňujú autorov kresťanský svetonázor a prihlásenie sa k tvorivému ODkazu P. O. Hviezdoslava, básne odrážajúce osobné a spoločenské problémy. Zároveň básnik prehlbuje a komplikuje meditatívny a reflexívny charakter svojej tvorby. Zbierka potvrdzuje Lukáčov trend používať zložitý autorský slovník, preplnený poetizmami, biblizmami, archaizmami, neologizmami i cudzími slovami. Zmyslové, erotické motívy, ktoré boli v úzadí, sa dostali do popredia v zbierke O láske neláskavej (1928). Už v názve naznačil svojské chápanie ľúbostného citu. Emocionálny a myšlienkový dualizmus tu má silnú účinnosť a presvedčivosť, hoci odráža neustálu rozkolísanosť a pochybovačnosť lyrického subjektu. Slovensko alebo situáciu, v ktorej sa ocitla európska civilizácii v medzivojnovom období, prešiel básnik v zbierke Križovatky. V nej posilňuje symbolistickú zložku básnického výrazu a zložitú problematiku vtedajšieho sveta. Už v tejto zbierke i ďalších Lukáč vycítil nebezpečenstvo, ktoré ľudstvu hrozilo najmä zo strany silnejúceho fašizmu.

Vzbierke Spev vlkov (1929) básnik čiastočne ustupuje od trýznivej meditatívnosti a posilňuje národnú a sociálnu zložku svojej poézie. Pôsobivá je slovenská príroda, keď sa vracia k básnic kému obrazu rodnej Hodruše a okolia. V tejto tematickej línii využíva aj senzualizmus spojený s vysokou mierou citovej vrúcnosti:
Vzbierke Elixír (1934) pokračuje v úsilí básnicky postihnúť predovšetkým nadosobnú, spoločenskú problematiku. V prvej časti využíva už známy spôsob „spovede", zameraný viac na vonkajší svet ako na svoje neustále zraňované vnútro. V druhej časti sa snaží spájať do celistvej výpovede predovšetkým etické a estetické stránky básnickej tvorby. Týmto spôsobom vyjadril aj obhajobu svojho umeleckého sveta, svojej poetiky.
Veľmi vážnym motívom je aj predtucha vojny, ktorú chápal ako zavŕšenie krízy humanizmu a demokracie, odrážajúcu sa v ústupe od trad. hodnôt eur. kultúry, vzdelanosti a filozofie.
Zbierka Moloch v šiestich tematických cykloch zachytáva nielen autorovo odmietanie trag. udalostí, už neodvratne ústiacich do vojny, ale aj jeho svojskú filozofie dejín.
Odmietanie nacizmu, stanoviská k priebehu vojny obsahuje zbierka Bábel. K medzivojnovému obdobiu a vojne sa vyjadril aj v cykl. básni Stĺp hanby, ktorá ako celok všla vo výebere z jeho poézie Hudba domova.
V povojnových zbierkach, ktoré vyšli po dlhšej nútenej tvorivej odmlke, Óda na poslednú a prvú, Parížske romance a Srdce pod Kaukazom pokračoval v úsilí zobraziť zápas ľudstva o naplnenie myšlienok o slobode, rovnosti a bratstve.
Veľa prekladal aj z cudzojazyčných literatúr, z franc. Claudela, Baudelaira, Huga, Ronsarda, z maď. Adyho a Petofiho, orientálneho básnika Omara Chajjáma – zbierku Múdrosť vína .n Vybrané spisy E.B. L. vyšli v dvoch zväzkoch – Živly a dielo a Európsky hodokvas.