Estera Vlkolinská – Ežova matka, zarytá zemianka, tvrdá,
panovačná, hrdá, neústupná. Svojou neústupnosťou nakoniec stráca syna. Ona však verí v to, že ju o odpustenie príde prosiť prvý on a preto ona ako matka nepodniká žiadne kroky. Nechce sa ani zmieriť s tým, že syn ju neposlúchol a zobral si za ženu obyčajnú sedliačku, ktorá je pod jej úroveň, čiže aj pod úroveň Eža. Postupne sa snaží zabudnúť na syna. Zabudnutie snaží nájsť v práci na gazdovstve. Až po šiestich rokoch jej srdce obmäkčí malý vnúčik.

Eliáš Vlkolinský – Ežov strýko, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý. Eža prichýli len koli tomu, aby nahneval Ester a aby sa aj svoím sposobom pomstil. Pokladá ho teraz za svojho syna, ktorého nikdy nemal ale aj ako človeka, ktorý mu má pomáhať na dvore.
Žofka Bockovie – krásna, mladá dievčina zo sedliackej rodiny, svojím sposobom aj trochu hanblivá. Nechcela vzvolať konflikt medzi Ežom a jeho matkou. Teraz ju to veľmi mrzí.
„Ach Ezech,ten záder ja
už dlho v srdci nosim.
Tá tvoja matka – tá sa nezmieri
ver’ nikdy s nami – To ma trápi, to
ma nepokojí…‘‘

Vedľajšie postavy :
Gábor Šimúnov – Ežov verný priateľ
Judka – Eliášova manželka
Mara, Zuza – Esterine slúžky
Zuzana – Eliášova sestra
Ondráš Blažkovie – oddávač

Konflik : základným konflikom v diele je pomer zamianstva voči sedliakom. Ukazuje tu ako zemania dávajú pocítiť chudobným sedliakom kto sú. Ich záchranu vidí v spojení s roľníkmi.
Dielo končí definitívnym víťazstvom roľníctva nad zemianstvom.

Jazykové prostriedky
metafora – ľahol na máry
- skončil púť
- začal k smrti pracovať
- oči zavrel na veky
epiteton – zlostní kohúti
- povestný rodostrom
- hlasný plač
inverzia - skvostná bola koleda
- zeman zarytý

- mäkkým srdcom synovým
personifikácia – tak prešla jeseň
- slnko sa zarazilo
- rozleteli sa sťa pracovité včely
prirovnanie – po ňom ako modrým kobercom si vykračuje slnce
- hlukot zvíril ako v jazierci
apanostrofa – nado všetko boha nespusť sa