Dielo Kapitánova dcéra je veľmi živým rozprávaním o bojoch a nepokojoch v cárskom Rusku vtedajších časov. Alexander Sergejevič Puškin chce poukázať na útrapy národa, na ducha ľudového živlu, neznesiteľnú drahotu v krajine, jednoduchosť a silu lásky a citov mladíka a dievčiny, ktorá dokáže prekonať aj tie najstrašnejšie muky vtedajších časov. Autor poukazuje na vieru ľudí, ktorá drží ich zlomené duše nažive a tvorí plamienok nádeje, v to, že všetko sa raz vylepší a dostane do nových lepších koľají.
Autor zobrazuje svoju veľkú úctu k životu, ku svojej láske Maše, ku svojim rodičom i rodine, s ktorou býval v Belohorskej pevnosti počas svojej základnej vojenskej služby a ktorý mu boli ako rodičia vlastný. Puškin upútava čitateľa na dramatický vzťah medzi osudom človeka samozvanca a ruským ľudom. Vyjadril i svoj hodnotiaci postoj na nevoľníctvo tých čias ako základný problém. Napokon jeho sluha Saveljič, ktorý ho v podstate sprevádzal celú jeho mladosť a bol ako jeho druhým otcom a spravovateľom jeho majetku – bol predsa len nevoľníkom.

Za krátky čas prišlo osídlo ako ľudský chýr, v ktorom bolo nedorozumenie, že nastal z Andrej Petroviča Griňova samozvanec – spojenec Pugačova. Bol za tieto nepravdivé chýry, ktoré šíril Švabrin (človek žiarlivý a pomstychtivý, nenávidiaci Griňova). Tieto chýry sa dostali až na cársky dvor. Ale Peter Andrejevič Griňov hovoril pravdu, múdro sa obhajoval a nakoniec bol oslobodený z ešte neuskutočneného rozsudku doživotného vyhostenia na Sibír. Citovo dosť intenzívne zapôsobila na mňa časť žiaľu rodičov z tohto nešťastia a hlboké sklamanie jeho otca. Ale príbeh mal šťastný koniec. Hlavne posledná kapitola tohto neveľkého diela zapôsobila na mňa silne emotívne. Aj v tomto prípade láska zachránila celú situáciu a komplikovanosť vzťahov a deja. Vyplýva z tohto ponaučenie pre mňa i ostatných čitateľov, že bez lásky v živote človek nenájde iného východiska v akýchkoľvek situáciách. Vyplýva toto ponaučenie z krutého boja, veľkých a častých zápletok, v ktorých sa vyskytoval Griňov, ale aj v ťažko riešiteľnej situácii súdu a obhajoby Maši za Griňova kvôli škodlivým ľudským chýrom pred samotnou ruskou cárovnou. Maša a Griňov za počas celej doby deja v diele stále milovali a koniec tejto knihy je preto ukážkou pravého ľúbostného citu a jeho vyvrcholenia.