"Len život vyšším zápalom oduševnený stáť a napriek všetkému kvitnúť môže, hynie ale ako človek, keď ho zápal, jeho duch opúšťa." Ľ.Š.

"Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje - len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom." Ľ.Š.

"Obyčajne to býva tak, že tí, ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svojej sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu." Ľ.Š.

"Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj vbudúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!" Ľ.Š.

"Ľudstvo samo sebe neverným sa nestane a stať nemôže; nič, žiadna moc na svete jeho pokroky, jeho rozvíjania nezastaví, lež vždy nájde svojich, ktorí sa za jeho poklady postavia a keď treba, so zápalom obetujú. Tí, ktorí mu v tom prekážky kladú, nesú mu len pomoc, lebo rozpaľujú tých, ktorí šľachetný boj na seba podobrali, a zbroj odporcov obracia sa k obrane bojovníkov za rozvíjanie a zdokonaľovanie života ľudského." Ľ.Š.

"Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotení postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú." Ľ.Š.

"Žiadne malichernosti, ako je Boh nado mnou, nepohli ma k Slovenčine, ale rozmyslenie sa nad Slovanstvom a vnuknutie akési sväté. Až by nestála Slovenčina, neobstojí ani moje poňatie Slovanstva, a to by bolo do zúfania. Jedno s druhým sa drží." Ľ.Š.

"Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!" Ľ.Š.

"Slová tak rečené odťažené, číre pochopí bez obrazov vyjadrujúce, alebo čiastočky reči nenázorné, len slová jedny s druhými spojujúce najmenej pristanú básni, a od pravých umelcov len zriedka, iba pri nevyhnutnosti v reči sa užívajú. V básni i výpovede i slová majú byť obrazy." Ľ.Š.

"A práve táto sila spojená s pokorou, obetavosť so skromnosťou, prísnosť s dobrotivosťou sú ideálom, po ktorom túžia najlepší mužovia slovanského sveta a ktorého lúče dopadajú na všetky naše kmene, aj keď vzlykajú v nešťastí a biede. Len žiarte ďalej, vy Božské lúče a zohrievajte ľudstvo - aby bolo tým, čím už raz malo byť, a aby sa človek stal človekom! Keď sa presadí a uplatní tento princíp, zmení sa na magickú silu blahodarne a neodolateľne pôsobiacu na Slovanov, pritiahne a spúta ich. Objaví sa všade tam, kde je ho najviac treba a mužovia, ktorých osvieti, stanú sa vyvolenými, duchovnými vodcami, Merkúrmi tohto sveta - v našich ľudových rozprávkach vlastnia často zázračný prsteň, ktorým zaklínajú duchov. Všetci ich bez odvrávania nasledujú, poslúchajú ich na slovo a s radosťou obetujú životy. "Ľ.Š.

"Kde je raz idea, peniaze byť musia; len zaľúbte si ideu pravdy, a nič vám nebude nemožné. "Ľ.Š.

"Lebo kto zradil brata svojho, zradí i otca i matku, pretože mu ničviac svätého nie je a on jednej ohavnosti sa dopustiac, dopustí sa i druhej zo zvyku a srdca skazeného. "Ľ.Š.

"Kto je verný, ten neroztrubuje vernosť svoju, ale dokazuje ju skutkom, ale kto chce zaviesť a oklamať iných, ten sa nadrapuje z celého hrdla, aby sa rozkričal verným, a potom tým ľahšie polapiť mohol iných do osídiel svojich. "Ľ.Š.

"Hlboko si padol, rod môj, že rozkazy k mukám a k záhube Svojej sám vykonávaš, ktoré by iný odmrštil s nevôľou zvrchovanou. Podhodil si sa nohám šliapateľov Svojich a oni teraz brázdia s potupou a s výskaním po Tebe. "Ľ.Š.