Cíti sa tu osamelo, aj keď spomienky ho povzbudzujú k novým myšlienkam. Ach, tá samota!
Tá hrozná prázdnota, ktorú cítim tu v prsiach. Aj keď nerád, ale priznáva ...mám tak mnoho, a bez nej stáva sa mi všetko ničím... Nakoniec sa rozhodne vrátiť k milovanej Lotte. Werther sa stávaich rodinným priateľom. Lenže bol u nich skoro stále, aj Lotte ešte stále ľúbil, preto Albert povedal Lotte, že nech k nim nechodí tak často. Keď to naznačila Wertherovi, bolo to pre neho ako blesk z jasného neba: Takisto si väčšmi cení môj rozum a nadanie než srdce, ktoré je predsa mojou jedinou pýchou, jedine ono je zdrojom všetkého, všetkej sily, všetkej blaženosti a všetkého žiaľu. To čo, viem, môže vedieť každý – ale srdce je len moje. Rozhodol sa, že ukončí svoj život. Boh vie, ako častosi líham so želaním, ba zavše aj s nádejou, že sa nezobudím: a ráno otvorím oči, vidím opäť slnko...prameň všetkého trápenia, ako predtým zdroj všetkej blaženosti, je skrytý vo mne. Žije v hlbokých depresiách, kedy iba máločo ho prinúti myslieť na niečo iné, ako je len jeho utrpenie. Človek, o ktorom som ti písal, ten šťastný nešťastník, bol pisárom u Lottinho otca a zošalel z vášne k nej, z náruživosti, ktorú v sebe živil, skrýval, ktorú vyjavil a pre ktorú ho prepustili zo služby. V tejto stati vlastne vyjadril, že vie čo robí a vie, že všetko jeho konanie hraničí už so šialenou túžbou po Lotte. Čo je človek, ten vznešený poloboh... V sobotu, 20. decembra, bol Werther u Lotty a tá ho pozvala na Štedrý večer k stolu, ale chcela aby ho do vtedy nevidela. No on nevedel odolať a na druhý deň ju navštívil, Albert bol preč a Lotte, aj keď sprvoty chcela namietať, napokon ho pozvala ďalej. Keďže s ním nechcela byť sama, poslala po svoje priateľky, ale tie nemohli prísť...

Tak s ním strávila čas, ktorý prežili čítaním Wertherovho prekladu Homéra, ktorý šito vyjadroval vzťah medzi nimi. Po prečítaní prekladu si obaja vyznali lásku, bozkávali sa. Lotte sa odtisla a radšej všetko hneď urovnala na správnu mieru a odišla z miestnosti. Werther ešte zronený ostal v izbe a potom odišiel. Tu sa rozhodol definitívne ukončiť svoj život. Napísal Lotte list na rozlúčku, v ktorom jej želal všetko dobré a vysvetlil, prečo sa rozhodol ukončiť svoj život. Ach, Lotte, aké šťastie, že mi osud dožičil umrieť pre teba, pre teba sa obetovať! Chlapsky radostne by som umrel, keby som Ti mohol vrátiť pokoj a potešenie. Ale, ach, ten niekoľkými šľachetným bolo dané, aby mohli preliať krv za svojich drahých a vlastnou smrťou roznietiť priateľom nový, stonásobný život. Svojmu sluhovi rozkázal, aby všetky dlžoby vyrovnal, postaral sa o chudobu, a dal im ich prídel na dve mesiace dopredu, aby pobalil všetky jeho veci a vyzdvihol či vrátil požičané. Ešte Albertovi po sluhovi poslal list, v ktorom ho žiadal o jeho zbrane. Keď prišiel sluha do domu Lotty, a odovzdal mu odkaz, Albert požiadal Lottu aby mu dala pušku: Chvela si sa, keď si mu ich podávala, ani zbohom si nepovedala! Večer si nechal priniesť víno a poslal všetkých domov. Ešte dlho do noci dumal a písal Lotte a úradskému, čiže jej otcovi, listy, a o pol noci sa zastrelil. Umieral v mukách, keďže zomrel až o dvanásť hodím na to. Všetci, ktorým bol srdcu najmilší ho prišli oplakávať k nemu domov, kým ešte z posledných síl sa držal pri živote. Pochovali ho pod dvoma lipami v noci okolo jedenástej, bez duchovného. Mŕtvolu sprevádzal starý úradský a jeho synovia, Albert nemal síl prísť. Lotte za Wertherom veľmi žialila. Bez neho pociťovala v sebe prázdnotu. Už dávno mala predtuchu čohosi hrozného, čo teraz už nemohla vrátiť späť.

Jeho literárne dielo je rozsiahle. Písal lyriku, epiku, drámu vo veršoch aj v próze, písal práce teoretické (o literatúre a prírodných vedách). Jeho literatúru výrazne ovplyvnil citový vzťah. Drámy : Egmont ; Torquato Tasso ; Ifigénia v Tauride ; Götz z Berlichingenu.
Najznámejšia dráma je Faust. Je to dvojdielná veršovaná dráma. Východiskom bola stredoveká ľudová legenda o učencovi Faustovi, ktorý túži poznať čo najviac a preto zapredal svoju dušu diablovi Mefistofelovi. Faust je meštiansko-humanistický utečenec, ktorý sa oslobodí z okov náboženských dogiem a chce poznať, čo drží svet pohromade. Prežije lásku i sklamania, pozná vedu aj čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť. Starý slepý Faust prichádza k záveru, že slobodu si zasluhuje len ten, kto o ňu denne bojuje. Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci. Prvý diel vyšiel v roku 1808 druhý dopísal Goethe v roku 1830 a zverejnený bol až po Goetheho smrti. Goethe do tohto diela zahrnul dejiny ľudstva, obsiahol minulosť, ale zamieril aj do budúcnosti.

V básnickej tvorbe vychádzal z romantizmu. Jeho poézia vyjadruje odpor proti sociálnym krivdám. Nespokojnosť s vtedajšou spoločnosťou a vzburu proti nej vyjadril v básni Prométeus.
V roku 1773 napísal Goethe historickú hru Gotz z Berlichingenu, v ktorej premenil lúpežníckeho rytiera na postavu bojovníka proti tyranom a dal tak nemeckej dráme prvého politického hrdinu. Je to prvá nemecká hra podľa Shakespearovho vzoru.
Medzi jeho ďalšie dve hry patria: Clavigo a Stella. Na konci 18 storočia sa ešte raz vrátil k historickému materiálu a k téme boja za slobodu. Tento krát bol titulným hrdinom hry Egmont jeden z vojvodcov holandského odboja proti Španielom.
Dielo Torquato Tasso zas zachytáva život talianskeho básnika.
V prvom roku 18.storočia bola vo Viedni uvedená Goetheho hra Ifigénia na Tauride s ústrednou témou vyslovujúcou presvedčenie, že ľudstvo sa môže zachrániť len pomocou veľkej obete. Táto hra inšpirovaná Euripidovou tragédiou je majstrovským literárnym dielom a patrí v tomto zmysle k vrcholovým podobám drámy..
Goethe písal aj iné romány : Z môjho života; Báseň o pravde.

Typické prvky romantizmu v diele:
...keď z tej milej dolinky vôkol mňa vystupuje para a slnce napoludnie spočíva na vrchu nepreniknuteľnej temnoty môjho lesa a len ojedinelé lúče vkrádajú sa do vnútra svätyne, t líham vo vysokej tráve pri prudko padajúcom potoku...-typickým prvkom romantizmu je práve splynutie človeka s prírodou, snaha nájsť v nej kúsok pokoja pre dušu, ktorá žije vo svete plnom nezhôd a problémov
...ale ja pri tom hyniem, podlieham sile a veľkoleposti týchto javov...-kontrast, možno iba ním sa dá vyjadriť čo človek naozaj cíti, ako podlieha svojmu vnútornému životu, ktorý sa vymyká realite
...či mám v srdci božskú predstavivosť, ktorá mi všetko vôkol mení na raj...
...zo sladkej zádumčivosti upadám do zhubnej náruživosti....
...a potom, čo ako spútaný, jednostaj chová v srdci sladký pocit slobody a že môže opustiť tento žalár, kedykoľvek sa mu zachce...
...ľudia vyššieho stavu budú vždy zachovávať chladný odstup od prostého ľudu...dobre viem, že všetci nie sme si a ani nemôžeme byť rovní...-podotknutie hierarchie v spoločnosti

...to ma upevnilo v predsavzatí, aby som sa v budúcnosti pridržiaval iba prírody...-to čo súvisí s citom s tzv. prvotným je to, za čím by sa mal človek uberať, žiť podľa (prírody) zo dňa na deň, tak ako keby to bol náš posledný
...za to však každé pravidlo, nech si vraví kto chce čo chce, ničí naozajstný cit pre prírodu a pre jej pravý výraz...-v romantizme je všeobecne príznačná vzbura proti pravidlám spoločnosti
...a keď vidí padať lístie, nemyslí pri tom na nič iné, iba na to, že sa blíži zima...-v jednoduchosti je ukrytá ozajstná krása
...človek je človek, a tá trocha rozumu, ktorú hádam i má, málo zaváži, keď sa rozpúta náruživosť a keď človeka tiesni ľudská prirodzenosť ako múry cesty...-proti citom sa nedá bojovať rozumom
...to bolo pre jeho mozog španieska dedina...-v diele je použitých ešte omnoho viac výrazov, ktoré sa používajú v hovorovej reči
...nemôžem pochopiť ľudské pokolenie, ktoré má tak málo rozumu, že sa nechutne zneucťuje...-odpor k znevažovaniu si samého seba
...nejedného kráľa ovláda jeho minister, nejedného ministra jeho tajomník...-politika v daných časoch je ovládaná veľkými rybami v obleku tých najmenších
...tu majú ľudia opäť nebeský dar, o ktorý sa môžu vzájomne pripraviť...-závisť medzi ľuďmi
...pravdaže, som len pocestný, len pútnikom tu na zemi! Vari ste vy niečo viac?...-ľudia sa cítia osamelý, akoby sami putovali svetom a museli sa predierať životom
...vystierať za niečím ruky je predsa najprirodzenejší ľudský pud. Či deti nechytajú všetko, čo im len na um príde?...- žiť v nevinnosti je jeden z najväčších darov tohto obdoba, kedy človek nevníma tak intenzívne útrapy storočia

...a či Syn boží nevraví, že tí budú vôkol neho, ktorých mu dal Otec?...-všetko sa obracia opäť na vieru
...zavše si vravím: “Tvoj život je ojedinelý.“...-ľudia si uvedomujú svoju osobitosť
...vidíš so mnou je už koniec, už to neznesiem!...-dobrovoľne sa vzdáva svojho života, protest
...od tej chvíle si moja!...-tieto slová použil pri písaní posledného listu Lotte, ju si týmito slovami k sebe pripútal, vyjadril svoje vlastníctvo jej lásky
...opäť sa uvidíme!...-veril v posmrtný život, v čo hádam verí každý z nás
...ach, ako som za tebou lipol!...-veľmi priamo si priznal svoje city, čo v romantizme je skôr zvykom opísať ich